Vápno sa často považuje ako “tradičná” malta. Avšak historicky prvá malta bola vyrobené z blata – teda hliny. Mnoho stoviek rokov predtým ako vápno vstúpilo do bežného používania, bola práve zemina použitá na väčšine stavieb.
Na počiatku egyptských pyramíd postavených asi 2600-2500 pred n.l., boli vápencové bloky viazané maltou z bahna a ílu, alebo hliny a piesku. V neskorších egyptských pyramídach, bola malta vyrábaná zo sadry alebo vápna. Hlinené omietky boli tvorené v podstate rovnakým spôsobom ako ich ekvivalenty (miešané s pieskom alebo jemným štrkom). Okrem kameniva bol zvyčajne pridávaný aj rastlinný materiál v podobe jemnej slamenej rezanky. Taktiež bolo zvykom do malty primiešať zvieracie chlpy aj keď toto bolo častejšie u omietok. Prídavok rastlinných materiálov alebo vlasov poskytuje pevnosť v ťahu a aby malta bohatá na íl znížila problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť v dôsledku zmršťovania pri jej vysýchaní.
Pred nanesením malty z ílu je dobrým zvykom jemne potrieť murivo vodou, čím poskytneme lepšiu priľnavosť medzi maltou a murivom. Hlinená malta sa nanáša rovnakým spôsobom ako vápenná – pomocou vhodnej murárskej lyžice (kelňa).
Hlinená podlaha
Hlinená podlaha je považovaná za jednu z “najpriateľskejších” povrchov a to nie len pre príjemný pocit, ktorý nám dáva chôdza po takto zhotovenej podlahe. Vytvoriť ju je pomerne náročné, no vyrovnáva to je ekologická a finančná nenáročnosť, ako aj jej schopnosť akumulovať teplo zo slnka. Môže byť inštalovaná priamo na zem, na podkladové izolačné balíky slamy, na betónovú dosku alebo na už existujúcu drevenú podlahu. Samozrejme len, ak je drevená konštrukcia dostatočne silná uniesť hmotnosť hlineného materiálu.
Zdroj: www.organica.name
