Myšlienka stavania zo slamy môže na prvý pohľad vyznieť naivne, ale pritom tradičné kultúry z celého sveta vedia už oddávna oceniť slamu, trávu alebo trstinu ako cenné stavebné materiály a v kombinácii s hlinou a drevom ich používali po stáročia na budovanie prístrešia.
Prvá stavba so slamených balíkov sa datuje medzi roky 1896 a 1897 v Sand Hills v Nebraske, kedy s príchodom parnej energie bolo možné slamu stlačiť a zviazať. Škola bola myslená len ako dočasné riešenie, no netrvalo dlho a ľudia si všimli izolačných vlastností slamených balíkov. Prisťahovalci začali slamené balíky používať pri výstavbe domov v regiónoch chudobných na drevo.
Neskôr sa stavanie zo slamených balíkov rozšírilo po severnej Amerike, Kanade a Novom Mexiku. V 50.-tych až 80.-tych rokoch minulého storočia sa do popredia dostali iné, ,,konvenčné” stavebné materiály a slama zapadla prachom. Znovuobjavenie slamy, ako stavebného materiálu nastalo až v 80.-tych rokoch 20.-teho storočia, kedy sa vďaka novinovým článkom a niekoľkým knižným publikáciám dostala táto metóda znovu do povedomia ľúdí. V 90.-tych rokoch nastal rýchly nárast informácií v médiách a uskutočnilo sa mnoho kurzov zameraných na slamené konštrukcie. V roku 1991 bol v Novom Mexiku postavený prvý slamený dom so stavebným povolením.
Slamené stavanie je ešte stále mladým stavebným oborom, ale každodenne sa vyvíja. Z historických aj súčasných príkladov je zrejmé, že je možné stavať trvácne slamené konštrukcie, ale je ešte mnoho vecí, ktoré je treba rozvinúť o tom, ako sa tento materiál správa v rôznych podmienkach a klimatických pásmach.
Slovensko sa nachádza v miernom klimatickom pásme a preto je tu slama najvhodnejším z prírodných materiálov.
Zdroj: www.organica.name
