Čičmany

Tradičné Čičmany a ich unikátna ľudová architektúra

Redakcia - 20. februára 2021 - 220. zobrazení

Rozlohou a počtom obyvateľov malá, no kultúrnym bohatstvom jedna z najbohatších. Nie náhodou je podhorská dedinka pod Strážovskými vrchmi populárnym turistickým cieľom domácich aj zahraničných návštevníkov, ktorí si z výletu v Čičmanoch odnášajú nezabudnuteľný zážitok obohatený o cenné poznatky zo sveta ľudovej architektúry.

Práve ľudová architektúra je najčastejším dôvodom, pre ktorý sa turisti vydávajú do jednej z najnavštevovanejších destinácií Žilinského kraja. Pri prechádzke po obci, ktorá stále dýcha tradičnými miestnymi zvykmi, ich však nečakajú obyčajné historické dreveničky. Čičmany im ukážu omnoho viac. Miestne domy sa totiž preslávili originálnymi maľovanými motívmi, aké sa bežne vo svete nevidia.

Čičmany a ich prvé počiatky

Aj keď obec preslávili práve originálne maľované motívy, do povedomia sa dostala už dávno pred ich vytvorením. Čičmany totiž majú za sebou bohatú históriu, súčasťou ktorej je viacero historických míľnikov. Tie sa začali písať už v 13. storočí, kedy sa dedina spomenula v listine z roku 1272 v súvislosti s cestou vedúcou z osady známej ako Cziczman.

Konkrétne zmienky o prvých počiatkoch obce však nie sú jednotné a názory na jej vznik sa naďalej rozchádzajú. V historických prameňoch sa uvádzajú aj záznamy o pôvodných obyvateľoch, medzi ktorými nechýbali Bulhari či Nemci. Či ich prítomnosť prispela ku kultúre a zvykom typickým pre túto obec, to už história celkom presne neobjasňuje.

Architektúra Čičmany

Niektorí z vlastníkov Čičmian

  • Mikuláš z Turca.
  • Rodina Rakovská.
  • Rodina Záblatských.
  • Rodina Serényiovcov.
  • Rodina Telekyovcov.
  • Rodina Bertcholdovcov.

Ako sa v rázovitej dedinke žilo?

Podobne ako iné podhorské osady na našom území, aj Čičmany ponúkali podmienky na chov oviec a s tým spojenú výrobu bryndze. Domáci sa zaoberali aj remeslami a ľudovou tvorivosťou. Z remesiel sa v obci ujala najmä výroba papúč, neskôr aj šitie krojov, ktoré majú tradíciu dodnes. Popri chove oviec a remeselnej výrobe sa postupne presádzala aj spomínaná ľudová tvorivosť.

Tá sa nepresadila iba pri výrobe krojov, ale tiež aj v architektúre. To viedlo k tvorbe unikátnych maľovaných motívov, ktoré boli dôvodom, pre ktorý je obec už pár rokov klenotom slovenskej ľudovej architektúry. Ani kultúrne dedičstvo však miestnych neodradilo od veľkého sťahovania do USA, Rakúska či Francúzska počas 30. rokov 20. storočia.

Čičmany prežili viaceré požiare

Nielen 30. roky, ale celá úvodná polovica minulého storočia výrazne zmenila tunajšie životné pomery. Okrem vysťahovaleckej vlny k tomu prispeli aj požiare. Tie sa zopakovali až trikrát. Ich dôsledkom bolo zničenie alebo výrazné poškodenie viacerých starších zrubových domov, medzi nimi aj tých, ktoré zdobili ľudové motívy. Udialo sa tak v rokoch 1907, 1921 aj 1945. Po zničení vzácnych dreveníc sa už mnohým stavbám pôvodný vzhľad nikdy nevrátil. Miestni začali stále viac siahať po výstavbe murovaných príbytkov, čo začalo meniť celkový vzhľad a charakter lokality.

Vzácna architektúra sa zachránila

Osud vzácnych zrubových domčekov a postupné „vymieranie“ kultúrneho dedičstva neostal všetkým ľahostajný. Niektoré objekty sa zrenovovali a navrátil sa im pôvodný vzhľad. Pred koncom 70. rokov 20. storočia prišlo aj k vyhláseniu časti dediny za pamiatkovú rezerváciu, čo bolo ďalším impulzom pre záchranu unikátnej ľudovej architektúry. Aj vďaka tomu sú pomaľované drevenice stále „nažive“ a turistom ponúkajú jedinečný pohľad na fascinujúce diela niekdajších obyvateľov.

Ľudová architektúra v Čičmanoch

Čičmianska ľudová architektúra

Úbytok zrubových stavieb v 20. storočí síce pripravil ďalšie generácie o bohatšie zážitky pri prehliadke miestnej ľudovej architektúry, no niekoľko stavieb zrealizovaných v tomto duchu je zárukou, že zvedaví turisti neodídu naprázdno. Pri návšteve sa im k videniu ponúka pohľad na staršie aj novšie drevenice.

V prípade novších objektov ide o domy, ktoré sú hodnovernou kópiou pôvodnej výstavby s maľovanými motívmi podľa tradičných vzorov. Tie majú zhruba 200-ročnú tradíciu, ktorá sa opiera o rôzne geometrické ornamenty. Aj keď jednotlivé motívy sú jednoduchšieho tvaru, technika ich vzniku a príbehy, ktoré za ich vytvorením stoja, z nich robia (nielen) slovenský unikát.

Technika maľovania dreveničiek

  • Ako dekoratívne motívy sa používali jednoduché geometrické vzory.
  • Zo zvolených motívov sa vytvárali originálne biele ornamenty.
  • Najčastejšími vzormi boli lomené vlnovky a trojcípe lístočky.
  • Pomenej sa na zruboch vyskytovali obdĺžniky či ležaté kríže.
  • Ornamenty sa na domy maľovali pomocou klasického vápna.
  • Vápno zároveň poslúžilo ako ochranný a konzervačný prvok.
  • Vďaka použitiu štetcov bolo možné namaľovať tenšie motívy.

Príbehy o maľovaných motívoch

S maľovaním týchto unikátnych vzorov sa spája aj rada zaujímavých príbehov, ktoré sú aj po rokoch podávané formou tzv. ústneho tradovania. Jednotlivé príbehy hovoria o tom, že maľby pôvodne vznikali pri vypĺňaní voľného času, ktorý mali ženy vtedy, keď ich muži odchádzali na niekoľko dní za prácou. Aj to umožnilo autorkám vycibriť techniku výzdoby a čo najviac ju zdokonaliť, aby boli maľby nielen pekné, ale aj trvácne. Tradícia tiež hovorí, že motívy na jednotlivých domoch vyberali vždy ženy, ktoré v nich bývali. Inšpiráciu údajne nachádzali vo vyšívaných motívoch na krojoch.

Čičmany - UNESCO

Čičmianske tradičné ľudové kroje

O námety pri výbere maľovaných motívov určite nebola núdza. Čičmianske ľudové kroje sú totiž ďalšou z rarít, ktoré túto dedinku preslávili. Podobne ako samotné maľby na domoch, aj výšivky na krojoch sa môžu pochváliť prepracovanými ornamentálnymi vzormi s výborným technickým spracovaním. V tomto prípade však významnú úlohu zohrávajú aj farby. Práve tie zvýrazňujú krásu jednotlivých motívov, ktoré si dokonca našli miesto aj na dresoch a oblečení slovenských športovcov počas vybraných športových udalostí vrátane olympijských hier.

Čo možno v Čičmanoch navštíviť?

Maľované motívy na dreveniciach a tradičné kroje typické pre túto lokalitu sú postačujúcim dôvodom na návštevu dedinky pre každého, kto chce vidieť prepracovanú techniku miestnej ľudovej tvorivosti naživo. Spoznať ju môže aj vďaka možnosti nahliadnuť do múzea alebo prostredníctvom prehliadky ďalších pamiatok, ktoré návštevníkov vtiahnu do tajomstiev života domácich.

Dom č. 42

Objekt s uvedeným súpisným číslom je jedným z objektov, v ktorých sídli časť expozície odhaľujúcej život a zvyky v obci.

Radenov dom

Špecifiká života v obci odhaľuje aj Radenov dom, kde je takisto umiestnená etnografická expozícia aj s výstavou čičmianskych krojov.

Barokový kostol

Z miestnej architektúry zaujme aj starší barokový kostol. Ten postavili na mieste bývalej stavby. Podľa historických záznamov by to mohla byť zvonica s modlitebňou.

Čičmiansky kaštieľ

V hornej časti dediny sa nachádza ďalšia zaujímavá budova. Tou je kaštieľ, ktorý je v súčasnosti šikovným penziónom vhodným pre všetkých, ktorí sa chcú v obci zdržať dlhšie.

Tancujúci dom, turistická atrakcia a moderná ikona Prahy

Viete, akú symboliku má Tancujúci dom v Prahe? Aká je jeho história? Prečo je Tancujúci dom sprájaný s osobou Václava Havla?

Tancujúci dom v Prahe

Na strávenie dlhšieho pobytu v malej rázovitej dedinke je niekoľko dôvodov. Ako najvyššie položená dedina v celom okrese, ktorá leží pod Strážovskými vrchmi, kúsok od Národného parku Malá Fatra, je skvelým východiskovým bodom na zaujímavé túry. To všetko v duchu čerstvého ovzdušia, nedotknutej prírody a hlavne všadeprítomných tradícií.

Autor textu: Róbert Bosák

  • Kategórie

Podobné články