Nemáte balkón, ani lodžiu, prípadne sa vám pestovanie zeleniny a iných plodín na balkóne zapáčilo natoľko, že vám je zrazu primalý? Riešením pre vás by mohlo byť pestovanie v komunitnej záhrade. S týmto pojmom ste sa už pravdepodobne stretli a možno nie. Slovu komunita však rozumie každý a od neho sa aj celá myšlienka komunitného pestovania odvíja.
Čo sú komunitné záhrady?
Jedná sa o pestovanie v rámci komunity – skupiny ľudí, ktorá zdieľa jeden priestor, ale tiež vzájomné skúsenosti a radosť z práce v záhrade. Vo svete je takéto pestovanie celkom bežné. Rieši totiž situáciu ľuďom, ktorí pestovať chcú, ale nemajú kde a je tiež reakciou na (ne)kvalitu ovocia a zeleniny v supermarketoch.
Komunitné záhrady sú predovšetkým fenoménom väčších miest. Na Slovensku komunitné záhrady nájdete napríklad v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici alebo v Piešťanoch. Pomaly sa trend komunitných záhrad začína udomácňovať aj na Slovensku a postupne vznikajú ďalšie a ďalšie komunitné záhrady.
Ako na pestovanie zeleniny na sídlisku I.
Viete, prečo je pestovanie zeleniny na sídlisku obľúbeným? Čo všetko budete potrebovať a načo by ste nemali zabudnúť? Užitočné tipy…
V prípade, že nablízku žiadnu komunitnú záhradu nemáte, nezúfajte. Ak sa dá dohromady skupinka pestovaniachtivých susedov, môžu vytvoriť komunitu a záhradu si vybudovať. Správcom komunitnej záhrady môže byť súkromná osoba, občianske združenie, organizácia alebo prípadne mesto. Komunitné záhrady môžu byť vytvárané tak na súkromnom, ako aj mestskom pozemku – nevyužitá či zanedbaná plocha môže rázom dostať úplne novú tvár a zmysel.
Načo nezabudnúť pred pestovaním v komunitnej záhrade?
Predtým, než sa pustíte do zakladania komunitnej záhrady, je dôležité mať vysporiadané vlastnícke pomery, dohodnúť sa na prevádzkovaní záhrady a ostatných náležitostiach tak, aby v komunite neskôr nedochádzalo ku konfliktom. V komunitnej záhrade môže pestovať každý sám za seba, prípadne môžete pestovať spoločne a úrodu si spravodlivo rozdeliť. Komunitná záhrada môže mať okrem praktickej funkcie aj estetickú funkciu, všetko závisí na dohode členov komunity.
Z pestovania v takejto záhrade budú mať radosť predovšetkým dôchodcovia, ktorí okrem samotného záhradníčenia získajú aj priestor na stretávanie sa s ľuďmi so spoločnými záujmami a odovzdávanie svojich skúseností ďalším generáciám. Rovnako sa však komunitné záhrady tešia obľube rodín s deťmi. A kde inde, ako v záhrade sa deti najlepšie naučia vážiť si prírodu a chápať, ako to v nej funguje? My myšlienke komunitných záhrad tlieskame! Čo vy?
Text: Nina Kvasňovská