Čierna kobylka, strieborný dážď, falošná akácia. Strom stredne veľkého vzrastu, ktorý vyniká širokou korunou, má viacero ľudových pomenovaní, ktoré sa mu ušli v jednotlivých častiach sveta. Všetky z nich pomenúvajú agát biely, ktorý patrí medzi najrozšírenejšie listnaté stromy rastúce na severnej pologuli. V rámci expanzie do Európy a Ázie zavítal aj do našich končín, kde má bohatú tradíciu.
Z Apalačských vrchov až do našich lesov
Zo Severnej Ameriky k nám bolo privezených viacero stromov. V prípade druhu s latinským názvom Robinia pseudoacacia sa tak udialo na začiatku 17. storočia. Agát biely sa tým stal jednou z prvých drevín privezených zo zámoria. Postarali sa o to členovia kráľovského dvora vo Francúzsku, ktorým sa strom s pôvodom v Apalačských vrchoch javil ako jedinečná živá dekorácia do kráľovských exteriérov. Netrvalo dlho a agát biely sa začal sadiť vo veľkom aj mimo kráľovských záhrad. Jeho expanzii pomohlo aj široké využitie na hospodárske účely, vďaka ktorému sa dostal do lesov v celej Európe. Ako invazívny druh s rýchlym tempom množenia sa začal rýchlo šíriť a postupne sa zaradil medzi najrozšírenejšie listnaté stromy.
Agát biely a jeho charakteristické znaky
Agát biely a jeho využitie na hospodárske účely
Pôvodnú okrasnú funkciu, pre ktorú bol agát biely privezený do Európy, postupne nahradilo hospodárske využitie. Okrem toho, že sa preslávil ako medonosná drevina, ktorá je zdrojom agátového medu, pestuje sa aj kvôli kvalitnému drevu. To si našlo uplatnenie v stavebníctve, papiernictve aj pri výrobe nábytku. Uplatňuje sa aj pri výrobe plotov či stĺpov využívaných v exteriéri. Strom sa dlhší čas sadil aj kvôli prínosu pre lesné ekosystémy. Keďže disponuje schopnosťou viazať dusík, darí sa mu zlepšovať vlastnosti pôdy v danej lokalite. To však má aj odvrátenú stránku. Robinia pseudoacacia je invazívnym druhom, ktorý sa môže množiť nekontrolovateľným tempom a popritom odoberať živiny stromom rastúcim v jeho blízkosti.
V akých podmienkach sa agátu najviac darí?
Poloha
Agát potrebuje dostatok svetla. V prípade výsadby do vhodnej zeminy sa mu darí aj v polotieni. Aj keď nepatrí medzi najodolnejšie stromy, vydrží aj na odkrytých miestach vystavených silnejšiemu vetru.
Zemina
Najvhodnejšou pôdou pre rýchly a zdravý rast tejto dreviny je suchá hlinitá zemina. Nemusí obsahovať veľa minerálov a iných výživných látok, no mala by byť čo najviac priepustná. Jej pH by malo mať neutrálne alebo mierne kyslé hodnoty.
Teplota
Každý agát biely uprednostní vyššie teploty a menej zrážok. Vďaka pôvodu v Apalačských vrchoch zvládne aj chladnejšie podnebie. Rásť môže v polohách až do výšky 1600 m. n. m.
Náš TIP na kvalitné záhradné nožnice
|
Fiskars P90 |
Fiskars PowerGear X |
Felco 2 |
 Cena: od 26.50 € |
Cena: od 92.00 € |
Cena: od 46.00 € |
Pestovanie invazívnej dreviny sa neodporúča
Nenáročnosť a dobrá prispôsobivosť je v kombinácii so vzhľadom stromu lákadlom vysádzať agát biely ako okrasnú drevinu aj v záhradách pri rodinných domoch. Tento krok však nie je odporúčaný kvôli jeho zaradeniu medzi invazívne druhy. Viacero európskych krajín dokonca jeho pestovanie na súkromné účely pokutuje. Výnimku majú lesníci a hospodári, pre ktorých je agátové drevo surovinou, prípadne zdrojom materiálu.
Céder himalájsky (Cedrus deodara): Posvätný ihličnan z ázijských veľhôr
Viete, aké podmienky na pestovanie vyžaduje céder himalájsky? Aká poloha je pre céder himalájsky optimálna? Ako často ho zalievať a hnojiť?
Invazívny charakter, ktorý je v súčasnosti vnímaný skôr ako hrozba, sa môže v budúcnosti ukázať ako pozitívum. Agátové drevo už teraz slúži ako palivo, ktoré je zaraďované medzi obnoviteľné zdroje energie. Na účely vykurovania je využívané najmä kvôli svojej vysokej výhrevnosti. Tú má údajne najvyššiu spomedzi všetkých druhov palivového dreva.
Autor textu: Róbert Bosák
