Izby, balkóny, terasy, skleníky aj záhrady. Niet priestoru, do ktorého by bugenvilea so svojimi elegantnými kvetmi a popínavým vzhľadom nevniesla život. Nie náhodou je už roky bežnou súčasťou domácností a okrasných záhrad po celej Európe.
Popínavú krásku s výraznými kvetmi obľubujú najmä pestovatelia, ktorí chcú do záhrad alebo domácností vniesť trochu južanskej atmosféry. Aby toho nebolo málo, bugenvilea oživí naše byty, domy či kancelárie aj príchuťou ďalekej latinskoamerickej exotiky. Na to síce potrebuje náročnejšiu starostlivosť, no odmenou za ňu bude šarmantná rastlina v zdravej kondícii, ktorá nenechá žiadny priestor nudný a bezduchý.
Kedy a odkiaľ k nám bugenvilea prišla?
Vdýchnuť do priestoru kúsok latinskoamerickej exotiky umožňuje tejto rastline jej pôvod. Aj keď od 18. storočia, kedy sa dostala do Európy, je neodmysliteľnou súčasťou stredomorských záhrad a exteriérov a mnohí ju mylne považujú za južanskú rastlinu, svoj domov má v Južnej Amerike. Na území Peru, Brazílie a Argentíny rastie dodnes vo voľnej prírode. Práve z týchto krajín boli jednotlivé druhy privezené na starý kontinent. Vôbec prvé jedince mal do Európy priviezť francúzsky admirál Louis Bougainville, po ktorom bola rastlina aj pomenovaná.
Ako bugenvilea vyzerá a čím je typická?
Kde všade sa dá bugenvilea pestovať?
Možností, kde pestovať túto rastlinu, je niekoľko. Aj keď bugenvilea patrí medzi náročnejšie druhy, pri vytvorení optimálnych podmienok a poskytnutí správnej starostlivosti sa jej bude dariť vo vnútri aj vonku na záhrade. V interiéroch sa hodí do každej izby, ktorá je presvetlená a ponúka dostatok voľného priestoru. Ako popínavá rastlina rastúca do výšky 4 m vynikne aj na balkónoch a terasách, kde sa môže ťahať okolo steny. Menej teplomilné druhy si nájdu stabilné miesto aj vonku na záhrade, kde sa im darí až do konca jesene. Potom ich môžeme presunúť do skleníka alebo do garáže, kde prečkajú celú zimnú sezónu.
Najkrajšie a najviac pestované druhy
Bugenvilea holá
Pôvodom brazílsky druh je skvelou voľbou do záhrad a na terasy. Vďaka vyššiemu vzrastu sa pestuje ako malý okrasný kríček, ktorý dekoruje priestor väčšími fialovými alebo fialovo-červenými listeňmi. Jedná sa o náročnejší druh, ktorý vyžaduje pomerne dosť veľa svetla a vyššie teploty. Aj preto bolo vyšľachtených viacero nových hybridov, ktoré sú menej náročné a môžu sa pestovať po celej Európe.
Bugenvilea nádherná
Táto bugenvilea nie je taká náročná ako vyššie uvedený druh. Jej negatívom je však zloženie rastliny, v ktorej sa nachádzajú jedovaté látky. Pre ľudí síce nie sú veľmi nebezpečné, no priamy kontakt s tekutinami v jednotlivých častiach rastliny môže podráždiť pokožku, sliznicu aj žalúdok. Napriek tomu sa 2 až 3-metrová rastlina s nádhernými ružovo-fialovými listeňmi pestuje vo veľkom.
Optimálne podmienky na pestovanie
Poloha
Ako svetlomilnej rastline jej nevadí umiestnenie na priamom slnku. Pre pár druhov je dokonca takáto poloha životne dôležitá. Ostatné druhy prežijú aj v polotieni, resp. na svetlejších miestach s rozptýleným svetlom. Nevhodné sú iba celkom tmavé miesta s nulovými dávkami slnečného svetla, na ktorých by bugenvilea začala veľmi rýchlo opadávať, schnúť a chradnúť.
Teplota
Optimálna teplota potrebná pre zdravý rast rastliny závisí od konkrétneho druhu. Rozhodujúcim faktorom je aj to, či bugenvileu pestujeme vonku alebo v byte. Kým vonku na záhrade sa musí prispôsobovať aktuálnym vonkajším teplotám, v byte jej môžeme dopriať primeranú izbovú teplotu na úrovni 19-21 °C. V zime však môže byť o niečo nižšia. Väčšina druhov zvládne teploty aj pod 10 °C, takže bez problémov prežijú aj v pivnici alebo v garáži.
Substrát
Druhov substrátov, ktoré sú vhodné na pestovanie tejto rastliny, je viacero. Ak ju chceme pestovať na balkóne alebo na terase, najvhodnejší bude bežný substrát pre balkónové kvety. Na interiérové pestovanie sa hodí substrát pre izbové rastliny, no použiteľný je aj ten balkónový. Pri vysádzaní na záhrade nám dobre poslúži hlinitý typ pôdy s vyšším množstvom vápnika. Takáto pôda však musí byť dostatočne priepustná, aby bola rastlina viac prevzdušnená a chránená pred premáčaním koreňov.
Čas výsadby
Výber termínu, kedy sadiť bugenvileu, závisí od polohy rastliny. Pri pestovaní vo vnútri je vhodný čas na výsadbu celý rok. Pri výsadbe vonku na záhrade je najlepším obdobím jar. Urobiť tak môžeme zhruba v polovici jarného obdobia, pár týždňov po odznení mrazov. Bugenvilea sa môže vonku sadiť aj neskôr, no v takom prípade sa bude pýšiť farebnými listeňmi až koncom leta, pričom ich sfarbenie bude mať kratšiu trvácnosť.
Starostlivosť o bugenvileu po vysadení
Zálievka
Bugenvilea vyžaduje pravidelnú, no miernu zálievku. Polievať ju môžeme hneď po uschnutí substrátu, no nikdy ju neprelievajme. To by mohlo viesť k zhoršeniu jej zdravotného stavu, v najhoršom prípade až rovno k úhynu. Zabrániť tomu môžeme výsadbou rastliny do črepníka alebo inej nádoby s drenážnymi otvormi, cez ktoré bude vytekať prebytočná voda. Na polievanie je najlepšia dažďová voda, prípadne odstáta voda z vodovodu, z ktorej vyprchal chlór.
Hnojenie
Väčšina druhov sa vyznačuje vysokými nárokmi na živiny. Potrebný je najmä vápnik, v mladom veku aj fosfor či iné potrebné minerálne látky. Rastlinu by sme mali hnojiť raz za 14 dní. Najlepším produktom na hnojenie je tekutý prípravok, ktorý aplikujeme vo forme bežnej zálievky. Hnojíme vždy iba v priebehu vegetačnej sezóny. Mimo nej hnojenie úplne pozastavíme.
Strihanie
K zdravšiemu a krajšiemu stavu rastliny neprispejeme iba vhodnou pôdou a pravidelným polievaním či hnojením. Bugenvilea vyžaduje aj pravidelný rez. Ten sa vykonáva kvôli skrášleniu aj kvôli podpore jej kondície. Zastrihávať sa má vždy pred začiatkom novej vegetačnej sezóny, ideálne už v priebehu februára. Mladé rastliny sa môžu zastrihnúť aj na konci jesene. Tento rez sa vykonáva len za účelom odstránenia poškodených a odumretých častí. Jeho cieľom nie je redukcia ani presvetlenie porastu.
Každá bugenvilea potrebuje mať oporu
Popínavé rastliny sa vždy pestujú s oporou v podobe tyčí, kolíkov alebo menších konštrukcií. Výnimkou nie je ani bugenvilea, ktorá túto oporu potrebuje najmä kvôli hustejšiemu porastu. Ten vyrastá z tenšieho kmeňa, ktorý bez pomocnej opory nemusí rastlinu udržať. Opora je nutná pri všetkých druhoch bez ohľadu na to, kde je bugenvilea pestovaná. Obzvlášť dôležitá je pri druhoch pestovaných vonku na záhrade. Dospelé rastliny v exteriéroch totiž dosahujú výšku nad 3 až 4 m.
Ako pestovať vianočnú ružu po celý rok?
Viete, ako sa pestuje vianočná ruža? Aké mýty sa spájajú s vianočnou ružou? Akú má vianočná ruža životnosť? Aký je jej originálny názov?
Bugenvilea sa nemusí pestovať len ako elegantný solitér dekorujúci priestor, v ktorom vyniká ako stredobod pozornosti. Vďaka hustejšiemu porastu, popínavému rastu a dostatočnej výške ju majitelia domov a záhrad vysádzajú aj v skupinách za účelom vytvorenia živého plota. Ten však plní iba okrasnú funkciu na pozemkoch, ktorých vlastníci nepotrebujú využívať živý plot na ochranu súkromia alebo ako akustickú či protiprachovú bariéru.
Autor textu: Róbert Bosák
