Trochu trópov v byte nezaškodí a najlepšie, ak si ich doprajeme v podobe živých rastlín. Vhodným spoločníkom dýchajúcim exotikou bude izbová palma, no pri tej musíme byť počas zimy v pozore.
Palmy svoj teplomilný charakter nezaprú ani po rokoch pestovania v tunajších podmienkach. Ochladenie, nedostatok denného svetla a príchod mrazov im nerobí dobre a niektoré z nich sa v zime vzdávajú. Zachrániť ich môžeme zvýšenou starostlivosťou, v rámci ktorej im skúsime vytvoriť vhodné podmienky na prečkanie najchladnejšieho ročného obdobia.
Správna poloha – Palmy sa cítia najlepšie v polotieni, no nie na úkor nedostatku denného svetla. Toho je počas zimy menej, no napriek tomu ich nepremiestňujme na parapet ani na miesta, z ktorého sa listy dotýkajú orosených okien.
Polievanie – S polievaním to netreba preháňať, čo však závisí od tempa, akým substrát v kvetináči schne. Hneď ako je na dotyk suchý, môžeme priliať ďalšiu dávku vlažnej vody. V zime nezabúdajme na pravidelný vlažný postrek, aby listy vo vykúrenej miestnosti neschli.
Optimálna teplota – Vzhľadom na svoju teplomilnú povahu vyžadujú aspoň 20 stupňov, no pri správnom zalievaní a ošetrovaní znesú aj teplotu o polovicu nižšiu. Avšak pri umiestnení na podlahu pozor, aby chlad z parkiet alebo dlažby neohrozoval korene na dne kvetináča.
Ošetrovanie listov – V zime by sme mali kontrolovať palmy častejšie, nakoľko toto obdobie praje škodcom. Ak nájdeme na listoch suché končeky, hneď ich odstrihnime, aby sme bránili ďalšiemu vysúšaniu. Takisto ich zbavujme prachu, či už navlhčenou vatou alebo handričkou.
Hnojenie a kyprenie – Hnojiť stačí raz za rok, najlepšie minerálnym hnojivom. Dôležitejšie je občasné prekyprenie pôdy, ktoré bráni premáčaniu korienkov. Pri ňom však dávajme pozor, aby sme neprepichli ani nepoškodili citlivé korienky.
Dôraz na zvýšenú starostlivosť nám palmy vrátia krásou a zdravým rastom. Potom nám môžu spríjemňovať pobyt svojim exotickým nádychom a schopnosťou zlepšovať celkovú atmosféru v domácnosti aj počas zimy, ktorú vďaka našej ochote prežijú bez ujmy.
Text: Róbert Bosák
