Pekný vzhľad, praktický úžitok, odolnosť a dlhovekosť. Nielen tieto plusy urobili z cezmíny jednu z najobľúbenejších záhradných drevín. Všestranné využitie si nachádza v exteriéroch pri bytových a rodinných domoch aj na verejných zelených priestranstvách, kde ukazuje svoj jedinečný vzhľad a plní očakávanú dekoratívnu funkciu.
Pestovanie cezmíny na celom svete
V botanických zoznamoch sa nenachádza veľa okrasných drevín, ktoré sa prirodzene objavujú vo voľnej prírode na všetkých kontinentoch planéty okrem Antarktídy. Ilex, ako znie latinský názov cezmíny, patrí do málopočetnej skupiny týchto kozmopolitných rodov vďaka množstvu druhov schopných žiť v rôznych klimatických podmienkach. Botanici evidujú viac ako 500 až 600 známych druhov. Približne polovica má pôvodný domov v tropických latinskoamerických oblastiach. Okolo 200 druhov pochádza z Ázie. Starý kontinent patrí medzi lokality s menším druhovým zastúpením, no to cezmíne nezabránilo v rýchlej expanzii do záhrad a exteriérov po celej Európe, kde je pestovaná najmä ako okrasný krík. Pre zaujímavo tvarované listy, farebné bobule a celoročne zelený vzhľad si našla stabilné miesto aj u nás.
Vzhľad cezmíny a jej typické znaky
Aké druhy cezmíny sa u nás pestujú?
Cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium)
„Anglická cezmína“, ako je ľudovo nazývaná cezmína ostrolistá, nie je najpestovanejším druhom iba u nás. Obrovskej priazni sa teší v celej Európe. Ker dorastajúci do 3 až 4 m spoznáme podľa lesklých zelených listov, na ktorých okraji vyrastajú niekoľkomilimetrové ostne. Tento druh nie je taký odolný ako iné odrody pestované v našich záhradách, no pri správnom zazimovaní s pomocou mulču dokáže vonku prečkať celú zimu.
Cezmína temná (Ilex opaca)
Ľudovo nazývaná „americká cezmína“ sa od anglickej veľmi nelíši. Má podobný tvar listov, na ktorých sa objavujú malé ostne. Menšia je aj svetlá textúra na okraji, ktorá zdobí prevažne listy mladých jedincov. Cezmína temná je vyhľadávaná pestovateľmi z vyššie položených oblastí. Jej mrazuvzdornosť je jedna z najvyšších spomedzi všetkých druhov.
Cezmína vrúbkovaná (Ilex crenata)
Dobrou odolnosťou voči chladu a vlhkosti sa môže pochváliť aj cezmína vrúbkovaná, známa tiež ako „japonská cezmína“. Jedná sa o vyšší druh, ktorý dorastá až do výšky 5 m. Od anglickej a americkej cezmíny sa líši čiernou farbou bobuliek. Rozdiel spočíva aj v listoch, ktoré nemajú ostne. Ich vzhľad pripomína listy krušpánu.
Pestovanie cezmíny v živých plotoch
Jednotlivé druhy cezmíny sa môžu v našich záhradách a exteriéroch uplatniť rôzne. Uvedené druhy sú známe všestrannosťou. Pestovať sa môžu ako samostatné solitéry, ktorých úlohou je vyniknúť v strede alebo na okraji záhrady, kde budú v zime vzbudzovať pozornosť hustejším zeleným porastom a farebnými bobuľami. Možnosťou je tiež výsadba vo forme živých plotov. Do tých sa hodia aj v kombinácii s inými listnatými drevinami. Na výsadbu živých plotov je najvhodnejšia cezmína ostrolistá, ktorej hustý porast vytvára hrubú zelenú bariéru proti hluku aj prachu. Trend výsadby živých plotov z cezmíny k nám dorazil z Veľkej Británie, odkiaľ sa rozšíril do celej strednej a západnej Európy aj do krajín Commonwealthu.
Optimálne podmienky na pestovanie
Poloha
Výber polohy je potrebné prispôsobiť konkrétnemu druhu. Kým cezmína ostrolistá a cezmína vrúbkovaná sa cíti najlepšie na otvorenom a dostatočne svetlom priestranstve, cezmíne temnej sa darí najlepšie v polotieni. Všetky 3 druhy sú odolné voči vetru, takže pestovať sa môžu aj na náveterných miestach.
Substrát
Cezmína bude prosperovať vo viacerých druhoch pôdy. Najviac sa jej darí v hlinitej a ílovitej pôde. Substrát by mal byť čo najviac priepustný a obsahovať veľké množstvo živín. Nutričné látky môžeme cezmíne dodať aj primiešaním vrstvy humusu do pripravenej zeminy, ktorá by mala mať neutrálne alebo mierne kyslé pH.
Teplota
Každá odroda cezmíny je odolná voči teplu aj chladu. Pokiaľ je dostatočne polievaná, vydrží aj niekoľkodňové letné horúčavy. V zime jej k prežitiu postačí tenšia vrstva mulču, ktorá jej pomôže udržať potrebné teplo aj v mrazoch. U kultivarov, ktoré sa pestujú v kvetináčoch na balkónoch a terasách, nie je vyvinutá taká odolnosť. Pred príchodom zimy je potrebné premiestniť ich do interiéru, kde prečkajú do jari.
Kedy a ako sa má cezmína vysádzať?
Starostlivosť o cezmínu po výsadbe
Zálievka
Cezmína nepotrebuje veľa vody. Jej nároky sa s pribúdajúcim vekom ešte znižujú. Na polievanie je najlepšia vlažná odstáta voda, ktorou drevinu polievame pri koreňoch raz až dvakrát za týždeň. V lete môžeme intervaly skrátiť a polievať trikrát za týždeň podľa počasia a aktuálnych teplôt.
Hnojenie
Ak pri výsadbe použijeme priepustný substrát s dostatkom živín, drevinu stačí pohnojiť raz až dvakrát za rok. Najvhodnejším prípravkom je organické hnojivo s postupným odplavovaním živín. Na hnojenie môžeme použiť tekuté aj granulované prípravky.
Strihanie
Každá cezmína potrebuje občasný strih. Spôsob a intenzita rezu závisí od konkrétneho druhu a od toho, či cezmínu pestujeme ako samostatný solitér alebo ako súčasť živého plota. Pri samostatnom pestovaní ju stačí strihať raz až dvakrát za rok. Jarný rez plní ozdravnú funkciu. Letný rez podporí estetické tvarovanie dreviny. Pri pestovaní cezmíny v živom plote môžeme vykonať tvarovací rez dvakrát za rok.
Ako môžeme cezmínu rozmnožovať?
Najjednoduchším spôsobom rozmnožovania cezmíny je zapúšťanie odrezkov. Zelené odrezky v dobrej zdravotnej kondícii zasadíme do priepustného substrátu s dostatkom výživných látok. Odrezok s dĺžkou 5 až 10 cm by mal byť zasadený do hĺbky okolo 3 cm. Po jeho zasadení do vhodnej pôdy substrát polejeme a nádobu umiestnime niekam do polotieňa. Odrezky zapustia korienky približne za 2 až 4 týždne. Potom ich môžeme presadiť vonku na záhradu.
Medovka lekárska: Liečivé účinky, pestovanie a využitie
Viete, aké liečivé účinky má medovka lekárska? Kedy sadiť medovku lekársku? Kedy je ideálny čas na zbieranie listov medovky lekárskej?
Správny postup výsadby a dôkladná starostlivosť je pri pestovaní cezmíny polovicou úspechu. Ak na jej listy občas aplikujeme ochranný postrek proti škodcom, mladý okrasný ker, ktorému sa ochorenia vyhýbajú, bude rásť, pevnieť a prosperovať. Zdravá dlhoveká drevina nám môže v záhrade vydržať 15 až 20 rokov v závislosti od zvoleného druhu.
Autor textu: Róbert Bosák
