Ako sa pestuje a spracúva kvaka?

Kedysi bola jednou z najpestovanejších plodín. V súčasnosti sa s ňou stretávame o niečo menej, no v mnohých záhradách má naďalej svoje stabilné miesto. Dôvodov je niekoľko. Lahodná chuť, liečivé účinky, široké uplatnenie v kuchyni a nenáročná starostlivosť, to všetko sa podpisuje pod to, že kvaka z našich záhrad ešte nevymizla.

Kvaka dopĺňa jedálny lístok a pomáha liečiť rôzne choroby už niekoľko storočí. Na Blízkom východe sa údajne pestuje už 4000 rokov. Jej pozitíva oceňovali aj starí Rimania, ktorí boli medzi prvými šľachtiteľmi expandujúcej plodiny. Oficiálne zmienky o nej však siahajú až do 17. storočia, kedy sa objavila v zápiskoch švajčiarskych botanikov. Odvtedy sa jej jednotlivé odrody šírili po celej Európe. Niektoré z nich sú v našich končinách pestované dodnes.

Kvaka ako vojnová plodina

Veľkú expanziu kvaky zastavili zemiaky, ktoré ju po príchode do Európy okamžite nahradili. Neskôr ale zažila ešte jednu vlnu, počas ktorej bolo jej pestovanie a konzumácia na vzostupe. Významnú úlohu zohrala počas oboch svetových vojen, kedy ako rýchlo a ľahko pestovateľná plodina pomohla živiť vojnou postihnuté chudobné rodiny. Podľa niektorých zmienok sa ako krmivo využívala aj v koncentračných táboroch. Po skončení vojny opäť odišla do zabudnutia a dnes je pestovaná iba ako okrajová plodina, čo spôsobilo, že pre mladšie ročníky je celkom neznámym druhom zeleniny.

Čím je kvaka charakteristická?

Nenáročný spôsob pestovania

Výdatné liečivé účinky a požadovanú sladko-korenistú chuť nám kvaka poskytne len vtedy, ak ju dokážeme správne vypestovať. Výhodou je, že nemá prehnané nároky a dokáže sa ujať aj v horších podmienkach. Potrpí si len na zeminu a správny termín výsadby. Následne si už pomôže viac-menej sama. Starostlivosť o ňu je počas prebiehajúceho vegetačného obdobia minimálna a zahŕňa iba bežné úkony ako hnojenie, polievanie a čistenie od buriny.

Kde a kedy sa kvaka vysádza?

Miesto výsadby

Kvaka je známa potrebou byť v teple, takže najvhodnejším miestom na jej výsadbu bude slnečné stanovište. Priame slnko jej vôbec nevadí, práve naopak. Urýchľuje jej rast a dozrievanie plodov.

Čas výsadby

Pri vysádzaní ocení, keď je pôda trochu chladná. Vhodným časom na sadenie tak bude marec, najneskôr apríl. V prípade skoršieho marcového výsevu je však nutné počkať, kým pominú mrazy. Tie škodia iba mladým semienkam. Dospelá kvaka im statočne odoláva.

Vhodná pôda

Výber konkrétneho typu zeminy až taký dôležitý nie je. Kvaka sa totiž uchytí vo viacerých druhoch pôdy s pH 6 až 7. Zemina však nesmie byť príliš suchá a pri sadení ani veľmi prehnojená.

Akým spôsobom sa kvaka sadí?

Kvaka sa najlepšie pestuje v záhonoch. V tých sa vyhĺbia približne 15-mm jamky s 30 až 40-cm odstupmi. Do vyhĺbených jamiek následne v uvedenom jarnom období vysejeme semená. Tie sa pred výsadbou nechajú vyklíčiť, ideálne pri teplote okolo 2 °C. Po výseve pôdu, ktorá by nemala byť príliš prehnojená, zhrnieme a výdatne polejeme.

Druhou možnosťou, ako kvaku vysádzať, je formou vopred predpestovaných priesad. Celý proces ich predpestovania začína januárovou, prípadne februárovou výsadbou semienok do menších nádob. Z tých následne v byte na parapete alebo v presvetlenom skleníku vyrastajú malé rastliny, ktoré sa v marci alebo v apríli presadia vonku do záhonov.

Ako sa následne o kvaku starať?

Zálievka

Pravidelnou dávkou vody kvaka nikdy nepohrdne. Optimálne je polievať ju často a pravidelne, no v menších množstvách. Nepriaznivý vplyv na jej zdravý rast totiž nemá iba presušená, ale aj premočená hlina.

Hnojenie

Kvaka nepohrdne ani pravidelným hnojením. To by malo prebiehať v mesačných intervaloch. Množstvo použitého hnojiva treba postupne dávkovať. Kým pri vysádzaní stačí použiť minimum hnojiva, so zväčšovaním buľvy ho rastlina vyžaduje trochu viac. Za účelom dostatočného prísunu živín sa oplatí použiť hnojivo s vyšším obsahom draslíka alebo fosforu.

Čistenie od buriny

Čistenie okolitej pôdy je neodmysliteľnou súčasťou starostlivosti o túto plodinu. Burina jej totiž môže výrazne uškodiť. Platí to hlavne v prípadoch, kedy časti koreňa vytŕčajú nad zemou. Vtedy sa na vyčnievajúce buľvy odporúča nasypať hlinu a prekryť ich.

Zber a skladovanie buliev kvaky

Na úrodu z dobre vypestovanej kvaky si musíme počkať zhruba 20 až 22 týždňov po výseve. Kým listy, ktoré tiež nachádzajú uplatnenie v kuchyni, zbierame už v septembri, s buľvami sa netreba náhliť. Viacerí záhradkári ich vyťahujú zo zeme v novembri. Kvaka odoláva mrazom do -10 °C, takže tí, ktorí ju chcú konzumovať v zime, ju môžu pozbierať až v decembri.

Kvaka sa nemusí skonzumovať hneď po zbere. Plodina je schopná vydržať vo veľmi dobrom kvalitatívnom stave aj zopár mesiacov. Stačí ju uskladniť na tmavom mieste, ktoré disponuje aspoň 85 % vlhkosťou. K skladovaniu buliev je potrebná aj optimálna teplota okolo 1 až 2 °C. V takýchto podmienkach si zachová väčšinu liečivých látok z pôvodného zloženia.

Aké liečivé látky kvaka obsahuje?

10 osvedčených liečivých účinkov kvaky

1. Pomáha tvorbe fotosenzitívneho pigmentu

Máloktorá koreňová zelenina obsahuje toľko vitamínu A ako kvaka. Jeho zvýšené množstvo má osoh pri rôznych procesoch v tele. Jedným z nich je tvorba fotosenzitívneho pigmentu, ktorý sa stará o lepšiu funkciu zraku.

2. Podporuje kvalitu a pevnosť zubov a kostí

Vitamín A má priaznivý vplyv aj na zuby, ktoré sú vďaka nemu pevnejšie a odolnejšie voči strate zubnej skloviny. Zároveň spevní kosti a chráni ich pred osteoporózou.

3. Vďaka vitamínom B a C posilňuje imunitu

V bohatom nutričnom zložení nechýbajú ďalšie druhy vitamínov. Okrem „céčka“ doplníme konzumáciou kvaky aj množstvo vitamínov B. Ich kombinácia má skvelé účinky pri celkovej podpore našej obranyschopnosti.

4. Vitamíny pôsobia aj na tvorbu krviniek

Vysoké množstvo vitamínov prináša osoh aj pri tvorbe krviniek, konkrétne tých červených. To automaticky zlepšuje činnosť celej obehovej sústavy.

5. Oplatí sa konzumovať pri redukčnej diéte

Dostatok vlákniny, minimum tukov a veľmi málo kalórií, aj to je správna kombinácia vhodná pri chudnutí. Kvaka je tak často zaraďovaná do jedálnych lístkov využívaných pri redukčných diétach.

6. Tlmí hnačky a iné tráviace ťažkosti

Obsah vlákniny v kvake nie je prínosom iba pri chudnutí. Jej konzumácia má priaznivý vplyv na celkové trávenie. Odporúča sa pri vybraných tráviacich ťažkostiach, najmä pri hnačkách a plynatosti.

7. Utlmuje nervozitu a pomáha pri nespavosti

Vedecké štúdie opakovane potvrdili aj pestré zloženie minerálov. Najvýraznejšie sa prejavuje prítomnosť horčíka, selénu či zinku, ktoré sú účinné pri upokojovaní od stresu a napätia. Zároveň pomáhajú aj pri problémoch s nespavosťou.

8. Pomáha pri problémoch s kĺbmi

Vysoký obsah minerálov, najmä zinku a vápnika, má priaznivý vplyv aj pri problémoch s kĺbmi. Konzumácia kvaky prispieva k zmierneniu bolesti kĺbov a zároveň brzdí znižovanie hustoty kostí.

9. Plodina vhodná pre diabetikov

Súčasťou zloženia kvaky je aj minimálny obsah cukrov a sacharidov. Vďaka tomu je vhodnou potravinou pre diabetikov, ktorí si jej konzumáciou zachovajú správny obsah cukru v krvi.

10. Má detoxikačné a antioxidačné účinky

Kombinácia jednotlivých liečivých látok robí z kvaky detoxikačnú plodinu. Navyše, pri pravidelnej konzumácii dodáva telu antioxidačné látky, ktoré čistia organizmus a zlepšujú činnosť jednotlivých orgánov.

Využitie kvaky v kozmetike

Pestré nutričné zloženie a s tým spojené liečivé účinky predurčujú kvaku aj na využitie pri výrobe kozmetiky. Práve v tejto oblasti si našla ďalšie uplatnenie, a to vo forme krémov či pleťových masiek. Keďže obsahuje dostatok draslíka, dokáže z pokožky odplaviť škodlivé látky a tým ju omladzovať. Za týmto účelom sa v alternatívnej medicíne využíva aj vo forme tinktúr na hojenie rán.

Ako hravo zvládnuť pestovanie šošovice?

Čo všetko vyžaduje pestovanie šošovice? Aké nutričné látky obsahuje šošovica? Prečo je pestovanie šošovice obľúbené? Aké druhy šošovice…

Ako pestovať šošoviču?

Zaujímavosť na záver…

Kvaka sa síce pestuje najmä kvôli buľvám, no uplatnenie v kuchyni si nájdu aj listy. Na rozdiel od buliev, ktoré sa napriek možnosti konzumácie v surovom stave spracúvajú najmä tepelne za účelom prípravy polievok alebo pyré, listy sa využívajú skôr ako surové šalátové listy. Známe sú aj výživné minútky z ryže, strukovín a čerstvých listov kvaky.

Autor textu: Róbert Bosák