Máloktorí škodcovia dokážu na jabloniach napáchať toľko škôd ako obaľovač jablčný. Práve jeho prítomnosť je často hlavným dôvodom zničenia veľkej časti úrody. Darí sa mu to vďaka rafinovanému spôsobu vyčíňania, ktorý mu umožňuje zaútočiť potajomky. Napriek tomu však existujú spôsoby, ako s týmto extrémne šikovným škodcom zatočiť.
Likvidácia jedného z najničivejších škodcov jabloní sa dá zvládnuť viacerými spôsobmi. Kým niektoré vsádzajú na osvedčené ľudové recepty, iné sa opierajú o vysoko účinné prípravky na chemickej báze. Pri každej zo zvolených metód však musíme konať čo najrýchlejšie a hlavne vedieť, kedy a ako neželaného hosťa zneškodniť. Spoznaním jeho zvykov a metód, akými na našu úrodu útočí, totiž dokážeme výrazne zvýšiť šancu na jeho úplnú elimináciu.
Ako spoznáme obaľovača jablčného?
Aké škody môže obaľovač jablčný na jabloni napáchať?
Práve larvy obaľovača jablčného sú zodpovedné za najväčšie škody na našej úrode. Nie sú to dospelí jedinci, ktorí mávajú na svedomí zničenie desiatok až stoviek listov a plodov. Tí stoja len na začiatku celého deštruktívneho procesu. Po tom, čo samičky nakladú vajíčka, okamžite prenechávajú iniciatívu larvám.
Šikovné larvy si veľmi rýchlo nájdu hostiteľské plody, do ktorých začnú vŕtať. Po preniknutí pod povrch začínajú vytvárať chodbičky, ktorými sa dostávajú až do stredu plodu. Počas toho v nich nechávajú suchý trus, ktorý sa v nich usádza a tým prispieva k vzniknutiu moníliovej hniloby, ktorá znehodnocuje celé jablko. Jedna larva dokáže takýmto spôsobom počas 3 až 5-týždňového vývoja zničiť 2 až 3 jablká. Pri schopnosti samičiek klásť 80 až 120 vajíčok naraz to stačí na zničenie všetkých jabĺk na strome.
Červivosť jabĺk a moníliová hniloba
Vyššie spomínaná moníliová hniloba je sekundárnym dôsledkom vyčíňania lariev. Červivosť jabĺk, ktorú spôsobujú, totiž vytvára živnú pôdu pre huby napádajúce takto poškodené plody. Práve tie spúšťajú v plode procesy, ktoré vyústia do postupného zhnitia celého jablka. V tých lepších prípadoch iba padajú na zem. V horších sú infikované celé plody, z ktorých sa hniloba prenáša nielen na ďalšie jablká, ale aj na strom.
Kde a kedy obaľovač jablčný vyčíňa?
Keďže sa jedná o celosvetovo aktívneho škodcu, ktorému sa najlepšie darí v miernom pásme, v našich sadoch a záhradách má priam ideálne podmienky. Obzvlášť to platí v regiónoch na juhu, kde mu teplejšie podnebie umožňuje množiť sa dvakrát až trikrát za rok. Tým pádom sa s jeho vyčíňaním nestretneme iba v čase dozrievania jabĺk. Pri viacnásobnom množení môžu larvy úradovať aj skôr, kedy si za zdroj obživy vezmú zelené listy.
Larvám obaľovača jablčného sa darí aj preto, že dospelí jedinci môžu klásť vajíčka v pokoji, kedy ich neruší ľudský zásah. Nenápadný škodca je totiž aktívny v noci, kvôli čomu si ho len ťažko všimneme skôr, než sú desiatky vajíčok nakladené. Cez deň vôbec nepoletuje. Preto je dôležitá vhodná prevencia, ktorá mu zabráni usádzať sa v našom sade alebo na záhrade. Ak nebude fungovať prevencia, potom už ostáva iba využiť niektorý zo spôsobov, ktorými bude obaľovač jablčný zneškodnený.
Možnosti biologickej likvidácie škodcu
Záhradkári, ktorí odmietajú agresívne chemické prípravky, majú zopár možností, ako sa tohto škodcu zbaviť biologickou formou. V mnohých prípadoch to ale nemusí priniesť požadovaný účinok.
Feromónové lapače
Lapače, ktoré majú pritiahnuť dospelé jedince, budú účinné iba vtedy, ak ich použijeme v správny čas. Do sadu alebo záhrady ich musíme umiestniť pred začiatkom obdobia párenia, kedy samičky ešte nestihli naklásť vajíčka, teda v čase kvitnutia jabloní.
Parazitické hlístice
Ak sú už vajíčka nakladené, do hry vstupujú parazitické hlístice. Tie sa formou postreku aplikujú na kmeň, konáre aj pôdu v okolí stromu pred zimou. Hneď po tom, čo sa obaľovač jablčný rozhodne prečkať zimu na strome, hlístice ho napadnú a postupne ho zvnútra usmrtia.
Osa Trichogramma
Podobný princíp likvidácie sa dá uplatniť aj s použitím drobnej osičky Trichogramma. Tá je pre človeka úplne neškodná, no rôzne druhy molí a podobných škodcov rýchlo zlikviduje. Do ich vajíčok totiž nakladie svoje vlastné vajíčka, ktoré pohltia akékoľvek zárodky života obaľovača.
Prirodzení nepriatelia
Ako každý škodca tohto typu, aj obaľovač jablčný má v prírode pár prirodzených nepriateľov. Ak do záhrady prilákame sýkorky, počet obaľovačov v nej sa hneď o niečo zníži. Ďalšími nepriateľmi, ktorí si na obaľovačoch pochutia, sú aj bystrušky a dravé ploštice.
Možnosti chemickej likvidácie škodcu
Chémia má pri likvidácii obaľovačov omnoho silnejší efekt. Pri postrekoch si to však sčasti odnesú aj stromy. Výrobcovia ale začali prichádzať s prípravkami, ktoré nie sú škodlivé pre samotné jablká.
Insekticídy
Na obaľovače sú najlepšie tzv. kontaktné insekticídy. V mnohých prípadoch sa využívajú produkty, ktoré neškodia včelám. Zároveň sa môžu aplikovať aj súčasne s rôznymi druhmi fungicídov. Tie najlepšie insekticídy sú dokonca odolné voči dažďu, počas ktorého sa z povrchu stromu vôbec nezmyjú.
Ktoré choroby jabloní sú najväčšou hrozbou?
Viete, aké choroby jabloní sú tie najrozšírenejšie? Aké sú príznaky jednotlivých ochorení? Ako liečiť napadnuté jablone? Choroby jabloní…
Vyššie uvedené spôsoby likvidácie nie sú zárukou, že obaľovač jablčný nepríde opäť. Lapače a postreky tak v rámci preventívnej ochrany môžeme použiť aj vtedy, keď je strom a plody na ňom v zdravom stave. To sa netýka iba jabloní, ale tiež hrušiek, marhúľ či dokonca orechov, ktoré takisto patria medzi časté hostiteľské dreviny malého škodcu.
Autor textu: Róbert Bosák
