Štefánikova mohyla

Mohyla M. R. Štefánika – národný symbol z bieleho travertínu

Redakcia - 9. marca 2021 - 2739. zobrazení

Unikátna, elegantná, majestátna, to sú len niektoré z prívlastkov, ktoré vystihujú jednu z najkrajších mohýl, aké boli v Európe postavené. Navyše, prepracované dielo, ktoré sa týči na vrchu Bradlo, v sebe nesie aj spomienku na velikána našich dejín a jeho odkaz pre ďalšie generácie.

Prešlo už viac ako 100 rokov, čo M. R. Štefánik tragicky zahynul pri leteckej havárii. Práca a posolstvo, ktoré po sebe zanechal, ale žije naďalej. Pripomína nám ho monumentálna mohyla, ktorú niekoľko rokov po jeho úmrtí postavili na spomínanom vrchu neďaleko Brezovej pod Bradlom. Stavba sa okamžite zaradila medzi tie najkrajšie a najvýznamnejšie slovenské diela, pričom aj takmer 100 rokov od realizácie priťahuje domácich aj zahraničných návštevníkov.

Dielo navrhol architekt Dušan Jurkovič

Na iniciatíve vzdať poctu zosnulému rodákovi z Košarísk veľkolepým pamätným miestom sa výrazne podieľal architekt Dušan Jurkovič. Skúsený architekt po správe o Štefánikovej smrti navrhol kompetentným, že pripraví projekt pietneho miesta s pamätníkom. Po ich súhlase sa zhostil svojej úlohy vo veľkom štýle a celý návrh poňal v duchu symboliky, elegancie a pompéznosti. Aj vďaka tomu sa Mohyla M. R. Štefánika stala jedným z jeho vrcholových diel, ktoré si dodnes získava obdiv a uznanie širokej architektonickej verejnosti doma aj v zahraničí.

Brezová pod Bradlom - mohyla

Na výstavbu sa použil travertín

Elegantný a majestátny vzhľad, ktorý ideálne zapadol do prostredia, dodal mohyle aj materiál, ktorý bol použitý na jej realizáciu. Architekt pri navrhovaní diela vsadil na travertín, ktorý sa vyznačuje viacerými skvelými vlastnosťami využiteľnými pri stavbách rôzneho typu. V tomto prípade zohral významnú úlohu po kvalitatívnej aj estetickej stránke. Mohylu totiž vybudovali z bielosivých travertínových kvádrov, ktorých neutrálny vzhľad bez výraznejšieho akcentu sa hodil k pietnemu miestu.

Realizácia Štefánikovej mohyly

Po príprave návrhu, ktorý sa z dôvodu nedostatku finančných zdrojov viackrát upravoval, sa začali chystať stavebné práce. Do tých sa robotníci pustili až po pár rokoch od predstavenia prvého návrhu. 4. mája 1924, presne 5 rokov po tragickej udalosti, bol na Bradle položený základný kameň. Na odštartovanie výstavby sa potom čakalo 3 roky. Realizácia začala v júli 1927 a po vyše roku trvajúcich prác bola 20. septembra 1928 ukončená.

Štefánikova mohyla v číslach

  • Celá výstavba pamätníka trvala 280 pracovných dní.
  • Postavili ho zo 194 vagónov travertínových kvádrov.
  • Dielo bolo slávnostne odhalené 23. septembra 1928.
  • Mohyla je dlhá 96 metrov, šírka dosahuje 70 metrov.
  • Súčasťou pamätníka sú 4 obelisky s výškou 12 metrov.
  • Štefánikov hrob je umiestnený 8 metrov pod náhrobkom.
  • Na každej strane pamätníka sa nachádza nápis, ktorý vytvára 1 ucelený text.
Brezová pod Bradlom - Štefánikova mohyla

Nápisy na 4 stranách mohyly

Južná strana:

Čs. minister a generál Dr. Milan R. Štefánik 21. júla 1880 a 4. mája 1919…

Severná strana:

S ním kráľ. taliansky serg. U. Merlino a sol. G. Aggiunti…

Východná strana:

Zahynuli pádom lietadla dňa 4. mája 1919 pri Bratislave…

Západná strana:

Veľkému synovi oslobodený národ československý.

Stavba je národným symbolom

Vzdaním pocty M. R. Štefánikovi a členom posádky, ktorá s ním pri páde lietadla umrela, sa význam majestátnej stavby nekončí. Mohyla sa hneď po ukončení realizácie stala národným symbolom odkazujúcim na slobodu a samostatnosť, ktorú si Slováci vybojovali aj vďaka Štefánikovi. Okrem toho sa stala spomienkou na historické udalosti, ktoré ich vybojovaniu predchádzali. Význam úsilia našich predkov tak bol aj vďaka mohyle a akciám, ktoré sa pri nej organizovali, pripomínaný počas celej doby od jej výstavby až po súčasnosť.

História mohyly až po 21. storočie

  • Počas 1. ČSR sa pri mohyle konali spomienkové ceremónie.
  • V roku 1968 stavbu vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
  • Časť stavby postupne začala nadobúdať opotrebený vzhľad.
  • Väčšia rekonštrukcia sa uskutočnila až po páde socializmu.
  • Rekonštrukčné práce sa po pár rokoch ukončili v roku 1996.
  • V roku 2009 ju zapísali do Európskeho kultúrneho dedičstva.

Prečo navštíviť liptovský klenot Vlkolínec?

Viete, čím je výnimočný Vlkolínec? Aké tajomstvá skrýva táto malebná dedinka na Liptove? Aké pamiatky sa vo Vlkolínci oplatí navštíviť?

Vlkolínec - Liptov

Výlet na Bradlo autom alebo pešo

So zápisom mohyly do zoznamu národných kultúrnych pamiatok začalo na Bradle pribúdať stále viac turistov. Ešte väčší prílev návštevníkov prinieslo obdobie po nežnej revolúcii, kedy sa krajina začala postupne otvárať západnému svetu. Turistov zo západu pribúdalo hlavne po zápise pamiatky do Európskeho kultúrneho dedičstva.

S tým sa zlepšil aj prístup k honosnej stavbe, ku ktorej vedie pohodlná asfaltová cesta končiaca pár metrov pred pamätníkom, pred ktorým je zriadené aj parkovisko. Vzdialenosť z Brezovej pod Bradlom dosahuje okolo 4 km, takže návšteva tohto národného symbolu môže byť aj skvelou voľbou na pešiu turistiku.

Hrad Branč
Hrad Branč.

Významnej osobnosti, akou bol M. R. Štefánik, sa ušla pocta aj v ďalších lokalitách neďaleko rodných Košarísk. Podobnú monumentálnu mohylu síce v okolitých kopaničiarskych obciach nenájdeme, no o malé mohylky a pamätníky núdza v regióne nie je. Malá kamenná pyramída venovaná Štefánikovi sa nachádza napríklad v obci Polianka.

Pamätník pre velikána histórie 20. storočia nechýba ani v centre Myjavy. Mohyle na Bradle a osobe národného hrdinu je zas venovaná malá expozícia v Národnom dome Štefánikovom v Brezovej pod Bradlom, ktorá ukrýva aj Pamätnú izbu Dušana Jurkoviča, autora jednej z najkrajších slovenských stavieb.

Autor textu a fotografií: Róbert Bosák

  • Kategórie

Podobné články