Vlkolínec - Liptov

Prečo navštíviť liptovský klenot Vlkolínec?

Redakcia - 24. februára 2021 - 405. zobrazení

Obývaných dediniek, ktoré sú reálnou ukážkou tradičnej dobovej ľudovej architektúry, sa v našej časti Európy nezachovalo veľa. Našťastie, aj Slovensko prispieva k tomu, aby toto kultúrne a architektonické dedičstvo prežilo a odhalilo kus histórie a talentu našich predkov aj ďalším generáciám. Vynikajúcim príkladom je práve Vlkolínec.

Skromná podhorská osada, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou Ružomberka, sa teší popularite práve vďaka zachovalej zbierke svojej ľudovej architektúry. Tá sa stala jedným z hlavných symbolov Liptova, ktorý láka na prehliadku atraktívnych historických dreveničiek obohatenú o možnosť skvelej horskej turistiky naprieč nedotknutou fatranskou prírodou.

Počiatky Vlkolínca a jeho bohatá história

Presné počiatky osídlenia tejto podhorskej osady nie sú celkom známe. Ak si odmyslíme, že už v staršej dobe železnej stálo na neďalekom vrchu Sidorovo hradisko slúžiace ako dočasné útočisko, tak prvé neoficiálne zmienky o osídlení siahajú približne do 70. rokov 14. storočia.

Vtedy obyvatelia susednej časti Biely Potok postupne začali s osídľovaním územia dnešného Vlkolínca. V listine z roku 1376 sa už dokonca spomína ako jedna z ulíc Ružomberka, čím sa začala písať jeho bohatá história siahajúca až do súčasnosti.

V prvých rokoch sa osada veľmi nerozširovala. Stále išlo len o okrajovú lokalitu, kde žilo iba zopár rodín. Zápisky z roku 1625 uvádzajú, že vo Vlkolínci, ktorý dostal názov podľa vlkov žijúcich v okolitých lesoch, stálo iba 9 domov. O 200 rokov neskôr ich však bolo 51, pričom podľa sčítania obyvateľstva v roku 1825 v nich žilo vyše 330 obyvateľov.

V tomto období už v dedinke stáli stavby, ktoré niesli prvky typické pre tamojšiu ľudovú architektúru. Do konca 19. storočia v nej pribudol aj kostol, veľká studňa a murovaná škola. Rozmach dedinky počas tohto storočia nakoniec vyústil do vyhlásenia Vlkolínca za miestnu časť Ružomberka, k čomu došlo v roku 1882.

Vlkolínec

Vlkolínec prežil aj tragické vojnové udalosti

Rýchly rozvoj osady trval aj začiatkom 20. storočia. Spomalila ho až 2. svetová vojna, ktorá Vlkolínec výrazne zasiahla. Lokalita prešla obrovskou skúškou najmä v roku 1944, kedy bola časť osady vypálená nemeckými vojakmi. To už vo Vlkolínci stálo až 82 domov, no viaceré sa nevyhli vyhoreniu. Dedinka ale v skúške obstála a napriek škodám spôsobeným vypálením dostala ďalšiu šancu. Napriek tragickej skúsenosti ju naďalej zdobilo viac ako 40 historických sedliackych domčekov, ktoré sa postupne stávali čoraz častejším cieľom turistov.

Jediná dedinka nenarušená novou výstavbou

Dôvodov rastúcej návštevnosti Vlkolínca bolo viac. Tým hlavným sa stala príležitosť vidieť pôvodné sedliacke domčeky liptovského typu na vlastné oči. Väčšina z nich je z 19. storočia, pričom ich stav je doteraz skoro nezmenený. V niektorých objektoch sa urobili iba minimálne sanačné zásahy potrebné pre prežitie budov. Dedinka sa tak môže ako jediná svojho druhu na Slovensku pochváliť svojím pôvodným stavom, ktorý nebol narušený modernou výstavbou. Aj vďaka tomu bola v roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu, čo automaticky zvýšilo jej popularitu a s tým aj celkovú návštevnosť.

Vlkolínec si všimlo aj UNESCO

Renomé Vlkolínca sa ešte viac zvýšilo v 90. rokoch minulého storočia. Atraktivita podhorskej ľudovej osady totiž začala priťahovať stále viac turistov prichádzajúcich zo zahraničia. Zvesť o malej historickej dedinke obklopenej fatranskými scenériami sa postupne šírila do viacerých krajín, nielen do tých okolitých, čo si všimli aj zástupcovia organizácie UNESCO. Tí ocenili kultúrnu aj architektonickú hodnotu pamiatkovej rezervácie, na čo v roku 1993 zareagovali zápisom Vlkolínca do zoznamu Svetového a prírodného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Vlkolínec - UNESCO

Čo všetko môžeme vo Vlkolínci uvidieť?

45 pôvodných sedliackych domčekov

Väčšina z týchto domov je v úplne pôvodnom stave, iné prešli len menšími úpravami, ktoré ale veľmi pôvodný vzhľad a stav príbytkov nezmenili. Najviac z nich bolo vybudovaných ešte v 19. storočí, kedy bolo zvykom stavať domčeky s 3 miestnosťami na vyvýšených kamenných sokloch. Steny drevených domov sú hlinené a ich strechu pokrýva šindeľ.

Roľnícky dom (súčasť Liptovského múzea)

Keďže mnohé z týchto pôvodných domov sú stále obývané, verejnosť sa nedostane do ich vnútra. Na spoznanie interiérov takýchto stavieb slúži práve Roľnícky dom, ktorý je jednou z vysunutých expozícií Liptovského múzea. Hostí prekvapí hodnoverným obrazom tunajšieho spôsobu života, akým sa žilo na prelome 19. a 20. storočia.

Zrubová zvonica a zrubová studňa

Históriu podhorskej osady nám nenačrtnú iba domy. Pomerne dosť nám o jej minulosti napovedia aj dva zaujímavé fotogenické objekty. Jedným z nich je 2-podlažná zrubová zvonica postavená v roku 1770. Už len samotný rok jej výstavby je zárukou vzácnej historickej hodnoty. Zrubovou stavbou je aj studňa, ktorú však vybudovali až o 90 rokov neskôr.

Barokovo-klasicistický kostol

Zoznam pamiatok vo Vlkolínci dopĺňa aj rímskokatolícky kostol. Podobne ako vyššie spomenutá zrubová studňa, aj on vznikol v 19. storočí, konkrétne v roku 1875. Zasvätený bol Navštíveniu Panny Márie, pričom na tento sviatok veriaci svätia kvety symbolizujúce plodnosť.

Galéria v budove bývalej školy

Pri návšteve Vlkolínca si môžeme dopriať aj kreatívny umelecký zážitok, ktorému nebude chýbať historický podtón. V murovanej budove bývalej školy totiž sídli Galéria ľudového umenia, ktorá umožní návštevníkom spoznať čaro ľudovej umeleckej tvorby (nielen) miestnych autorov.

Poľnohospodárske senníky

Prostredie v okolí Vlkolínca je ako stvorené na chov dobytka. Pri ňom pomáhali aj tzv. štále. Ide o skromné senníky, ktoré slúžili na úschovu sena. Občas sa využívali aj ako útočisko pre pasúci sa dobytok, či už počas letných horúčav alebo výdatných dažďov. Budovali sa na lúkach po celom okolí a údajne ich bolo niekoľko desiatok. Niektoré z nich je možné vidieť popri turistických cestičkách vedúcich k lákavým turistickým cieľom.

Vlkolínec - Liptov

Tipy na výlety v blízkom okolí Vlkolínca

Malinô Brdo

V obľúbenom rekreačnom stredisku si na svoje príde každý. V zime ponúka pestré možnosti pre lyžiarov, v lete si v ňom užijú peší turisti, bežci aj cyklisti. Z Vlkolínca je to len na skok, pričom cestou sa oplatí zastaviť pri malej farme pod vrchom Sidorovo.

Čutkovo

Zo strediska Malinô Brdo sa dá prejsť až do Čutkovskej doliny. Tá je zárukou priameho kontaktu s krásami fatranskej prírody. Návštevníkov prekvapí vodopádmi, malou umelou nádržou či divokou tiesňavou známou ako Čutkovský kaňon.

Hrabovo

Trio fatranských pokladov, ktoré spestria návštevu Vlkolínca, uzatvára rekreačná oblasť Hrabovo. Tá sa rozprestiera okolo ďalšej vodnej nádrže, na ktorej brehu stojí niekoľko komfortných apartmánových domov.

Brankovský vodopád

55-metrový vodopád už patrí do oblasti Nízkych Tatier. Napriek tomu je od Vlkolínca na skok. Stačí zísť do časti Biely Potok a odtiaľ sa po turistickej trase vybrať rovno k najvyššiemu nízkotatranskému vodopádu.

Tradičné Čičmany a ich unikátna ľudová architektúra

Viete, aké tajomstvá ukrýva rázovitá dedinka Čičmany? Čím sú výnimočné maľované motívy na miestnych dreveniach? Prečo navštíviť Čičmany?

Čičmany

Väčšina návštevníkov prichádza do Vlkolínca len na jednodňový výlet. Nedotknutá príroda Veľkej Fatry však môže byť skvelou voľbou pre viacdňový odpočinok v náručí liptovského klenotu. Jeho atmosféru sa dá okúsiť na vlastnej koži vďaka možnosti ubytovania v niektorej z miestnych dreveníc. Pobyt v nej nás ešte viac zasvätí do tajomstiev života našich predkov a zároveň sa stane východiskovým bodom na celodenné túry po okolí.

Autor textu: Róbert Bosák

  • Kategórie

Podobné články