Vypestujte si svokrin jazyk, ktorý čistí aj skrášľuje interiér

Sansevieria, ako znie latinský názov jednej z najznámejších izbových rastlín, sa objavuje v interiéroch po celom svete vrátane tých našich. U nás ju poznáme pod kontroverzným názvom svokrin jazyk, čo však nič nemení na jej popularite. Tú si získala hlavne vďaka odolnosti, nenáročnosti a priaznivému vplyvu na vnútornú mikroklímu v domácnosti.

K narastajúcej popularite pomohlo obľúbenej rastline aj pestré druhové zloženie a dlhoročná tradícia, ktorej sa svokrin jazyk teší. V súčasnosti sa u nás v hojnom počte pestuje viac ako 10 druhov z vyše 70 druhov, ktoré boli doposiaľ objavené. Skoro každý z nich sa vyznačuje trochu iným tvarom listov a inou textúrou, ktorou sú zdobené.

Čím je svokrin jazyk charakteristický?

Odkiaľ k nám sansevieria prišla?

Najpestovanejšie druhy tejto rastliny majú domov v rovnakých zemepisných šírkach. Tým je západná časť Afriky, konkrétne jej tropické oblasti. Práve odtiaľ bola sansevieria privezená na starý kontinent, kde si rýchlo získala srdcia pestovateľov izbových rastlín. V Európe sa jej ušiel aj spomínaný latinský názov, ktorý jej švédsky biológ Carl Peter Thunberg vymyslel po Raimondovi di Sangro známom ako princ zo Sansevero.

Ako vznikol názov svokrin jazyk?

Oficiálny latinský názov je iba jedným z mnohých, pod ktorými je táto rastlina známa aj po rokoch od príchodu do Európy. U nás a v susednom Česku jej prischlo pomenovanie svokrin jazyk, ktoré si nevyslúžila náhodou. Pôvod neobvyklého pomenovania sa spája s tvarom jej listov. Dlhé tenké listy so špicatým okrajom symbolicky pripomínajú ostré jazyky, aké majú svokry. Názov ihneď vzbudil rozporuplné reakcie, no napriek tomu sa zaužíval a ďalej platí.

Nenáročná a vhodná takmer všade

Názov rastliny je síce pútavý, no pri pestovaní nehrá žiadnu rolu. Pri tom sú podstatné skôr podmienky, v akých sa svokrin jazyk pestuje, resp. v akých sa jednotlivým druhom darí rásť. Dobrou správou je, že rastlina patrí k tým najodolnejším a najtrvácnejším, čo v minulosti prispievalo k tomu, že sa nachádzala takmer v každej škole, nemocnici alebo budove úradu. Pomerne rozšírená však bola a v súčasnosti ešte stále je aj v domácnostiach.

Optimálne podmienky na pestovanie

Poloha

Rastlina nepatrí k tým najsvetlomilnejším, no trochu svetla by ste jej dopriať mali. Ideálnou polohou bude polotieň alebo priestor s rozptýleným svetlom, napríklad stolík alebo polička umiestnená ďalej od okna. Niektoré druhy sú však schopné rásť aj v rohoch alebo na zemi vedľa sedačky, kde veľa svetla nepreniká.

Teplota

Optimálne rozpätie vhodných izbových teplôt sa pohybuje v rozmedzí od 15 do 25 °C. Svokrin jazyk celkom dobre zvláda suchý vzduch, takže v lete môže byť teplota aj o niečo vyššia. V zime však rastlinu zazimujte v miestnosti, kde nebude viac ani menej ako 12 až 15 °C.

Substrát

Požiadaviek na správny substrát je hneď niekoľko. Zemina by mala byť čo najviac priepustná. Chýbať v nej nesmie ani dostatok živín, pretože rastlina ich z pôdy vyťahuje dosť rýchlym tempom. Smerodajné je aj pH, ktorého hodnota sa má pohybovať na úrovni okolo 6. Takýmto pH disponujú napríklad stredne ťažké substráty pre kaktusy a sukulenty.

Správna starostlivosť o svokrin jazyk

Zálievka

Veľa vody rastline škodí. Polievať ju stačí vždy po vyschnutí substrátu. V suchej zemine vydrží bez problémov aj niekoľko dní, čo ju robí ideálnou rastlinou do interiérov, kde sa nezdržiavate každý deň. V zime sa dokonca polieva iba raz za dva až tri týždne. Vykúrená miestnosť býva často suchá, takže v rámci starostlivosti môžete občas orosiť listy zvlhčenou handričkou.

Hnojenie

Pri pestovaní to nepreháňajte ani s hnojivom, a to napriek tomu, že svokrin jazyk potrebuje viac živín. Radšej hnojte menej, no kvalitným tekutým hnojivom s vyšším obsahom minerálov. Pri výbere hnojiva sa vyhýbajte prípravkom obsahujúcim vysoké množstvá dusíka, na ktorý je rastlina „alergická“. Odporúčaným hnojivom je prípravok na kaktusy a sukulenty.

Presádzanie

Súčasťou starostlivosti o svokrin jazyk je aj opakované presádzanie. K tomu pristupujte vždy, keď rastlina prerastá kvetináč. V rámci presádzania si ju môžete rozmnožiť a skrášliť domácnosť ďalšími svokrinými jazykmi. Proces rozmnožovania je jednoduchý a dá sa zvládnuť v niekoľkých rýchlych krokoch.

Ako rýchlo rozmnožiť svokrin jazyk?

Čím viac rastlín, tým čistejší vzduch

Rozmnožovanie tejto rastliny nemá význam len kvôli estetickému skrášleniu priestoru. Čím viac kvetináčov a v nich svokriných jazykov, tým nižšia šanca, že vo vašom interiéri sa budú koncentrovať škodlivé toxíny ako benzén, formaldehyd či xylén. Práve tieto škodliviny vie svokrin jazyk pohlcovať, čo potvrdili aj výskumy NASA, ktorá už dávnejšie uskutočnila pár pokusov s izbovými rastlinami a ich schopnosťami čistiť ovzdušie v uzavretých priestoroch.

Izbová rastlina vhodná aj do spálne

Čistiť ovzdušie v domácnosti rastline umožňujú malé mikroskopické póry, ktoré sú takmer po celej dĺžke listov. Póry sa v noci otvárajú a do okolia uvoľňujú kyslík. Zároveň pohlcujú škodlivé čiastočky prítomné v priestore, kde sa rastlina pestuje. Táto schopnosť vyplývajúca z aktivity, ktorej výsledkom sa stáva nočná produkcia kyslíka, robí zo svokrinho jazyka jednu z mála rastlín vhodných do spálne, prípadne do nejakých iných miestností, kde sa spí.

Odolná voči škodcom a chorobám

Ďalšou prednosťou obľúbenej izbovej rastliny je jej vynikajúca odolnosť a s tým spojená životnosť. Správnou opaterou, pri ktorej dodržíte zásady hnojenia aj polievania, jej zaistíte dobrú kondíciu. Vďaka nej sa bude vyhýbať bežným ochoreniam, ktoré postihujú iné izbové rastliny. Plusom je aj slabý záujem škodcov, ktorí zvyknú svokrin jazyk obchádzať. Prípadné problémy s jej zdravotným stavom sa tak týkajú skôr dôsledkov nesprávnej opatery, ktorá sa okamžite prejaví rôznymi symptómami.

Príznaky nevhodnej starostlivosti

Ako sa pestuje monstera a ktoré druhy sú „naj“?

Viete, ako sa pestuje monstera? Aké druhy sú tie najobľúbenejšie a prečo? Ako často hnojiť monsteru? Prečo je strihanie monstery dôležité?

Monstera…

Rada na záver

Listy svokrinho jazyka obsahujú mierne množstvo jedovatých látok. Pre ľudí nebezpečné nie sú, no psom a mačkám, ktoré ich oliznú alebo zjedia, môžu spôsobiť tráviace ťažkosti či iné príznaky slabšej otravy.

Autor textu: Róbert Bosák