Gaura: Skromná trvalka vhodná do jesennej záhrady

Jesenná záhrada nemusí ostať bez kvetov. Druhov, ktoré môžu zachovať jej farebný ráz aj po odkvete tradičných letných rastlín, je viacero. Jedným z nich je gaura. Skromná trvalka sa do našich exteriérov začala vo väčšom dostávať len pred niekoľkými desaťročiami. V súčasnosti v nich má stabilné miesto ako jeden z typických jesenných druhov.

Z amerických prérií do európskych záhrad

Gaura sa v tunajších záhradách udomácnila napriek svojmu vzdialenému pôvodu. Pôvodným domovom obľúbenej trsovitej rastliny pestovanej kvôli okrasnej funkcii je Severná Amerika. Na americkom kontinente rastie na viacerých miestach. Najčastejší výskyt je zaznamenaný na území prérií v štáte Texas a Louisiana, kde je bežným voľne rastúcim druhom. Práve z týchto končín sa v rámci rôznych ciest a expedícií začala šíriť do ďalších svetových regiónov vrátane starého kontinentu, kde sa rýchlo udomácnila vďaka svojej flexibilite a schopnosti prispôsobiť sa podobným klimatickým podmienkam.

Gaura je nenáročná trvalka s atraktívnymi kvetmi

Tradícia pestovania gaury sa u nás nezačala hneď po privezení rastliny do Európy. Spočiatku slúžila ako cudzokrajný druh skúmaný a vystavovaný v arborétach a v botanických záhradách. Do exteriérov pri rodinných domoch sa začala dostávať postupne. Za narastajúci záujem o jej pestovanie v záhradách vďačí jednoduchosti, nenáročnosti a dlhotrvajúcemu rozkvetu, ktorý zvyčajne prebieha do druhej polovice jesene. Práve kvety kvitnúce až do októbra sú hlavným lákadlom pre záhradkárov, ktorí chcú využívať okrasnú záhradu aj po skončení hlavnej letnej sezóny. Navyše, gaura nevyžaduje veľa pozornosti a starostlivosti, čo zvyšuje záujem o túto nenáročnú severoamerickú krásku.

Vzhľad gaury a jej charakteristické znaky

Najviac pestovaná je gaura Lindheimerova

Podobne ako väčšina iných okrasných rastlín, aj rod gaura zahŕňa druhy s odlišnými znakmi. V prípade trvalky z amerických prérií sú odlišnosti medzi jednotlivými druhmi pomerne malé. Aj preto si najviac pestovaný druh môžeme ľahko pomýliť s inými odrodami gaury v našich záhradách, ktoré sa podobajú na gauru Lindheimerovu. Jej názov súvisí s menom nemeckého botanika Ferdinanda Jacoba Lindheimera, muža známeho štúdiom a dlhoročnými výskumami texaských rastlín. Jeho práca sa výraznou mierou podpísala pod to, že gaura Lindheimerova sa stala súčasťou európskych záhrad, ktoré zdobí pôvabnými kvetmi v čase, kedy sú iné okrasné druhy odkvitnuté.

Gaura v skupinovej výsadbe aj ako solitér

Rastlina s malými a jemnými, no výraznými kvetmi vynikne v každom exteriéri. Pestovať sa môže ako solitér, ktorý má v záhrade miesto vyhradené len pre seba. Na pestovanie je vhodná centrálna časť záhrady, kde vzbudí pozornosť napriek menšiemu vzrastu. Neprehliadnuteľná bude tiež ako súčasť druhovo rozmanitej skupinovej výsadby. Stačí ju posadiť medzi rovnako veľké druhy s modrými alebo fialovými kvetmi, s ktorými bude ladiť najlepšie. Ako okrasný doplnok vnášajúci do skupinovej výsadby žiarivé odtiene ružovej či bielo-ružovej sa hodí aj k papradiam alebo k stredne vysokým zeleným okrasným trávam.

Ideálne podmienky na pestovanie gaury

Poloha

Výborná prispôsobivosť na vonkajšie podmienky umožňuje pestovať gauru v polotieni aj na priamom slnku. Keďže je pôvodom zo slnečných amerických prérií, priame slnečné svetlo jej neublíži. Poloha v polotieni je však lepšia z hľadiska nižších nárokov na vodu a hnojivo.

Substrát

Pôvodným podmienkam v severoamerických prériách je nutné prispôsobiť najmä druh pôdy. Rastlina bude rásť a prosperovať vo viacerých druhoch substrátov, no najvhodnejším je piesočnatá alebo hlinito-piesočnatá zemina. Substrát by mal byť dostatočne priepustný a v jeho zložení nesmú chýbať minerály a iné nutričné látky.

Teplota

Rozsah vhodných teplôt, v ktorých gaura prosperuje, je pomerne široký. Ak bude vonku viac ako 25 °C, s trochou tieňa a primeranou zálievkou sa dokáže vyhnúť vyschnutiu. S príchodom jesene si veľmi rýchlo zvykne na zvýšenú vlhkosť a pokles denných teplôt pod 20 °C. Gaura je známa aj vytrvalosťou a mrazuvzdornosťou, no napriek tomu je potrebné správne zazimovanie v podobe prikrytia stonky lístím alebo ihličím.

Miesto výsadby a čas, kedy gauru posadiť

Ideálnych miest, na ktorých pestovať trvalku z Texasu, je hneď niekoľko. V našich končinách sa najčastejšie pestuje v okrasných záhradách alebo ako elegantná súčasť skupinovej výsadby v dekoratívnych skalkách. Nižšie kultivary sa postupne začali dostávať aj na balkóny alebo na terasy, hlavne ako solitéry. Bez ohľadu na zvolené miesto je najlepším termínom na výsadbu prvá polovica jari. Jarné obdobie je najlepším časom aj na presadenie rastliny, ak je pestovaná v nádobe.

Starostlivosť o gauru po výsadbe rastliny

Zálievka

Gaura ako typická prériová rastlina nepotrebuje veľa vlahy. O suchomilnú povahu neprichádza ani v našich klimatických podmienkach. V suchu vydrží niekoľko dní. Pre zdravší a rýchlejší rast je však vhodné dopriať jej dažďovú alebo odstátu vodu aspoň raz za týždeň. V zimnom období môžu byť intervaly zálievky dvojtýždňové.

Hnojenie

Pravidelné týždňové až dvojtýždňové intervaly vyžaduje aj hnojenie. Aj keď gaura nemá veľkú spotrebu živín, hnojivo jej dodáva potrebnú silu a zvyšuje jej imunitu. Najlepším hnojivom je tekutý produkt, ktorý sa aplikuje jednoducho formou bežnej zálievky.

Strihanie

Gaura sa orezáva raz alebo dvakrát za rok. Prvý rez prebieha na jar. Jeho cieľom je podporiť rast a rozkonárenie trsovitej rastliny. Druhý rez môžeme vykonať v priebehu augusta. V oboch prípadoch sa rastlina zostrihne približne v polovičnej až v trojštvrtinovej výške.

Gaura sa rozmnožuje pomocou delenia

U gaury sú známe mnohé prípady samovýsevu. Deje sa tak vtedy, keď má optimálne svetelné, tepelné aj pôdne podmienky. Pri cielenom množení sa využívajú mladé trsy, ktorých delením dokážeme množiť rastlinu najrýchlejšie. Oddelené trsy sa vysadia do kvetináča s piesočnatou alebo hlinito-piesočnatou pôdou. V nádobe sa ponechajú dovtedy, kým nedosiahnu aspoň 10 až 15 cm. Následne sa môžu ďalej pestovať v kvetináči alebo sa presadiť do skaliek či záhonov. Delenie trsov, ich vysádzanie a následné presádzanie z kvetináča do skaliek alebo záhonov by sme mali stihnúť v priebehu jari alebo najneskôr na začiatku leta.

Flox: Žiarivá plamienka s pestrou paletou farebných kvetov

Viete, ako sa pestuje flox? Aké druhy floxu poznáme? Odkiaľ k nám flox prišiel? Aké sú ideálne podmienky na jeho pestovanie? Flox je…

Flox…

Vzhľadom na drsnejšie podmienky v amerických prériách si táto rastlina vybudovala veľmi dobrú odolnosť. Pokiaľ je zdravá, má dostatok výživných látok a vhodný substrát, úspešne sa vyhýba ochoreniam. Zo škodcov ju napádajú len vošky a roztoče. Rastlinu pred nimi môžeme chrániť ochranným postrekom. Ak gauru nepestujeme v blízkosti zeleniny, v rámci prevencie pred vznikom plesní môžeme raz až dvakrát za rok aplikovať aj fungicídny postrek.

Autor textu: Róbert Bosák