Gypsomilka

Gypsomilka: Všestranná okrasná rastlina so žiarivo bielymi kvetmi

Redakcia - 5. novembra 2022 - 225. zobrazení

Gypsa, zuzanka, nevestin závoj. To sú len niektoré z ľudových názvov, pod ktorými je známa gypsomilka. Populárna okrasná rastlina je bežnou súčasťou záhrad, do ktorých sa dostáva ako doplnok záhonov, súčasť druhovo rozmanitej skupinovej výsadby či atraktívny solitér vhodný na vyplnenie prázdnych priestorov.

Gypsomilka s dlhoročnou tradíciou

Popularita gypsomilky súvisí s jej dlhoročnou tradíciou. Kozmopolitná rastlina, ktorá rastie vo viacerých kútoch severnej pologule, plnila estetickú funkciu už v starovekom Grécku a neskôr aj v antickom Ríme. Ako okrasná trvalka sa už niekoľko storočí pestuje aj na území dnešného Turecka a v oblasti Kaukazu, odkiaľ pochádza viacero z vyše stovky známych druhov. Ďalšie majú domov v Severnej Amerike, odkiaľ sa postupne dostali aj do vybraných regiónov Afriky a Austrálie. Bohatou pestovateľskou tradíciou sa môžu pochváliť aj u nás, kde už dávno nie sú iba okrasnou exteriérovou rastlinou. Uplatnenie si našli aj mimo záhrad.

Gypsomilka - kvet

Gypsomilka a jej všestranné využitie

Máloktorá okrasná rastlina sa môže pochváliť takým všestranným využitím ako gypsomilka. Okrem záhrad, kde slúži ako živá estetická ozdoba exteriéru, si našla uplatnenie aj vo svete aranžovania. Jej kvety nechýbajú v kvetinárstvach, kde sa využívajú pri tvorbe kytíc, či už samostatných kytíc z gypsomilky alebo ako doplnok v kombinovaných kyticiach s viacerými druhmi. Žiarivo biele kvety s jedinečným vzhľadom z nej urobili aj jednu z najtypickejších svadobných kvetín. Gypsomilka sa dostáva do váz na svadobných stoloch aj do samotných kytíc pre nevesty. Nie náhodou jej prischol ľudový názov „nevestin závoj“.

Vzhľad a typické znaky gypsomilky

  • Dospelá gypsomilka dorastá do výšky 60 až 100 centimetrov.
  • Rastlina má štíhle stonky, z ktorých vyrastajú kopijovité listy.
  • Na zelených kopijovitých listoch sa objavujú modrasté odtiene.
  • Vzhľad gypsomilky zvýrazňujú drobné kvety vajcovitého tvaru.
  • Kvety rozkvitajú na vrcholkoch hustejšie rozvetvených stoniek.
  • Väčšina druhov pestovaných v záhradách má žiarivo biele kvety.
  • Výnimočne sa objavujú druhy s krémovým a ružovým sfarbením.
  • Husté zhluky kvetín vytvárajú z diaľky efekt zahmleného oblaku.
Gypsomilka

Gypsomilka pestovaná ako letnička

Práve jedinečný estetický dojem, ktorý vytvárajú husto rastúce zhluky žiarivo bielych kvetov, robí z gypsomilky unikátnu okrasnú rastlinu. Záhrady či iné exteriéry však zdobí len niekoľko mesiacov v roku. Keďže v našich klimatických podmienkach sa dá vonku pestovať len počas teplejších období, stáva sa z nej sezónna letnička. Svoj vrchol dosahuje v priebehu leta, kedy zažíva najväčší rozkvet. Ten obvykle trvá od mája do septembra v závislosti od toho, aký druh pestujeme a či rastline zabezpečíme optimálne podmienky.

Vhodné podmienky na pestovanie gypsomilky

Poloha

Gypsomilka patrí medzi teplomilné rastliny, ktoré potrebujú dostatok slnka a tepla. Slnečnému žiareniu by mala byť vystavená minimálne 6 až 8 hodín denne. Jej listy sú odolné voči spáleniu, takže umiestnená môže byť aj na priamom slnku. Ocení polohu na otvorenom stanovisku, kam preniká dostatok slnečného svitu, no zároveň je chránené pred silným vetrom, ktorý by mohol zlomiť jej tenšie stonky. Aj keď rastlina bez problémov prežije aj v polotieni, pri výbere miesta je vhodné uprednostniť polohu na slnku kvôli kvetom. Rýchly a hustý rozkvet je možný len s dostatkom svetla.

Zemina

Každá gypsomilka ocení suchšiu zeminu piesočnatého typu. V pôde môžu byť aj menšie kamene, no substrát by nemal byť príliš kamenistý. To by mohlo brániť voľnému rastu koreňov, ktoré by sa ťažko pretĺkali pomedzi skalky v pôde. Pri výbere pôdy je potrebné sledovať aj ďalšie kritériá. Dôležitá je hodnota pH, ktorá by sa mala pohybovať na zásaditých úrovniach. Kyslejšia zemina je pre zdravý rast tejto rastliny úplne nevhodná. Problémy jej spôsobuje aj príliš vlhká pôda, ktorá nie je dostatočne priepustná a prekyprená.

Čas výsadby

V rámci vytvárania optimálnych podmienok na pestovanie gypsomilky zohráva kľúčovú úlohu aj čas jej výsadby. Najlepším obdobím na výsadbu je jar. Sadiť sa môže aj v prvej polovici jesene. V prípade jarnej výsadby sa odporúča počkať, kým budú denné teploty dosahovať viac ako 12-15 °C. Výsadbe prajú teplejšie májové dni, výnimočne aj záver apríla. Vhodný termín výsadby závisí aj od toho, akým spôsobom budeme gypsomilku sadiť.

2 spôsoby vysádzania gypsomilky

Výsadba sadenice

V prípade prvého spôsobu výsadby budeme sadiť predpestované mladé rastliny. Tie stačí zasadiť do vopred pripravenej jamy, ktorá by mala byť aspoň dvakrát taká široká a hlboká ako koreňový bal. Pôdu môžeme pár dní pred výsadbou pohnojiť, aby obsahovala dostatok živín potrebných pre vyživovanie mladej rastliny.

Výsadba zo semena

Pri výsadbe zo semena si musíme sadenice predpestovať sami. Semienka vysejeme do kvetináča alebo do vhodnej nádoby v marci, prípadne na konci februára. Následne počkáme, kým z nich vzídu sadenice vysoké aspoň 5 centimetrov. Tie zasadíme v priebehu apríla alebo mája na vybrané miesto v záhrade.

Pestovanie gypsomilky po výsadbe

Zálievka

Počas prvých týždňov po výsadbe polievame častejšie. Mladú rastlinu môžeme poliať vždy, keď pôda začne schnúť. Staršie rastliny veľa vody nepotrebujú. Substrát môže ostať 1-2 dni suchý, následne gypsomilku polejeme odstátou vlažnou vodou.

Hnojenie

Aj keď gypsomilka potrebuje dostatok živín, časté hnojenie nie je veľmi zdravé. Rastlina si dokáže udržať živiny pomerne dlho, takže hnojiť stačí dvakrát za rok. Prvýkrát hnojíme na jar, druhýkrát v priebehu leta, čím urýchlime kvitnutie. Na hnojenie je vhodný kompost alebo kvalitné organické hnojivo z predajne.

Strihanie

Pravidelný rez nie je nutný. Gypsomilka sa zastriháva skôr z estetických dôvodov. K strihu môžeme pristúpiť vždy, keď na rastline objavíme viacero starších odkvitnutých kvetov. Ich odstránenie podporí rozkvet nových mladých pukov, ktoré budú väčšie a ich sfarbenie sýtejšie.

Ako sa dá gypsomilka rozmnožiť?

Na rozmnožovanie gypsomilky sa využívajú 2 osvedčené metódy. Jednoduchšou je množenie pomocou odrezkov. Zdravé odrezky dlhé 8 až 12 centimetrov zasadíme do mierne zvlhčeného substrátu. Odrezky začnú zapúšťať korienky, ktoré budú zhruba po mesiaci dostatočne pevné. V prípade rozmnožovania gypsomilky pomocou semienok je proces množenia pomerne dlhší. Semená je potrebné najprv nechať vyklíčiť, potom ich nechať v kvetináči dovtedy, kým z nich nevzídu mladé sadenice. Tie sa môžu následne presadiť vonku na záhradu.

Ochrana gypsomilky pred chorobami

Ak gypsomilke zaistíme optimálne podmienky, rastlina sa bude tešiť veľmi dobrému zdraviu. Choroby potom na ňu budú číhať len zriedka. Nebezpečné sú najmä plesne, ktorým sa darí pri prehnanom polievaní. Zvýšená vlhkosť môže viesť aj k hnilobe stonky či koreňov. Tá je ešte nebezpečnejšia ako plesne. Kým hubovité ochorenia sa dajú zneškodniť fungicídmi, hniloba môže viesť k odumretiu celej rastliny. Predísť sa tomu dá správnou starostlivosťou, za ktorú sa nám rastlina odvďačí dobrou kondíciou a množstvom kvetov, ktoré skrášlia celú záhradu.

Ktoré trvalky do tieňa sú u nás najpestovanejšie?

Viete, ktoré trvalky do tieňa sú u najpestovanejšie? Prečo sú trvalky do tieňa obľúbené medzi záhradkármi? Aké majú špecifiká pri pestovaní?

Tiarella - trvalky do tieňa

Gypsomilka nemusí skrášľovať iba záhradu. Pestovať sa môže aj ako izbová rastlina. V byte či v dome sa z nej stáva trvalka, ktorá prežije niekoľko sezón. Stačí jej dopriať dostatok svetla a tepla, popritom ju primerane polievať, občas zastrihnúť a raz až dvakrát za rok pohnojiť.

Autor textu: Róbert Bosák

  • Kategórie

Podobné články