Lupina: Okrasná rastlina s praktickým úžitkom v záhrade

Skrášli záhradu a zároveň prinesie praktický osoh. Úloha odolnej trvalky s väčšími farebnými súkvetiami nie je iba estetická. Lupina si našla uplatnenie aj pri skvalitňovaní pôdy a poslúžiť môže aj ako prírodné zelené hnojivo. Kombinácia estetickej funkcie a praktického úžitku robí z rastliny známej aj pod ľudovým názvom vlčí bôb obľúbený druh vhodný do každej záhrady.

Lupina je okrasná trvalka s americkým pôvodom

Rastlina s latinským názvom Lupinus má u nás dlhoročnú tradíciu. Počas rokov pestovania v záhradách a exteriéroch sa udomácnila v celej strednej Európe. Na starý kontinent zavítala zo Severnej Ameriky, kde dodnes rastie v podobných klimatických podmienkach ako v našich končinách. To umožnilo lupine prispôsobiť sa novému prostrediu a zapadnúť medzi domáce okrasné druhy, ktoré často dopĺňa ako farebné oživenie početnej skupinovej výsadby.

Vzhľad a charakteristické znaky lupiny

Najpestovanejším druhom je lupina mnoholistá

Lupina sa zo Severnej Ameriky nerozšírila iba do Európy. Vybrané druhy boli privezené aj do Ázie a na sever Afriky. Ďalšie z viac ako 200 druhov patriacich do rovnomenného rodu sa už niekoľko storočí objavujú v Južnej Amerike, kde sa pestujú aj ako okrasné rastliny. V každej časti sveta, kde sa lupina udomácnila, nájdeme iné druhy, resp. ich hybridy, ktorým vyhovujú podmienky v danom regióne. V európskych záhradách a exteriéroch s výskytom tejto okrasnej trvalky sa pestuje 5 až 6 druhov. Naši záhradkári siahajú najmä po lupine mnoholistej (Lupinus polyphyllus), ktorá sa u nás pestuje ako okrasná rastlina od 19. storočia. Vyše 1-metrový druh zdobí záhrady hustými modrými alebo modrofialovými súkvetiami.

Ďalšie druhy lupiny, ktoré sú pestované v našich záhradách

Lupina v záhradách aj vo voľnej prírode

Lupina mnoholistá sa u nás nepestuje len ako okrasná záhradná rastlina. Hojne sa vyskytuje aj vo vybraných prírodných oblastiach, kde sa rýchlo množí vďaka invazívnej povahe. Objavuje sa na lúkach a na okrajoch lesov v Malej Fatre aj v Kremnických vrchoch. Vo voľnej prírode rastie najmä ako solitér. V záhradách sa pestuje ako solitér aj ako súčasť početnej skupinovej výsadby s viacerými druhmi. Okrem záhonov vonku v záhradách sa objavuje aj na balkónoch a terasách, kde pri vytvorení optimálnych podmienok môže byť pestovaná ako niekoľkoročná trvalka.

Ideálne podmienky na pestovanie lupiny

Kam umiestniť lupinu?

Lupina prežije na akomkoľvek mieste, no pre zdravý rast a rýchly rozkvet potrebuje dostatok svetla. Bez problémov zvládne aj polohu na priamom slnku, takže umiestniť sa môže aj na otvorené slnečné priestranstvo. Najviac bude prosperovať na miestach, kde počas leta dopadajú slnečné lúče aspoň 5 až 7 hodín denne. Rastlina by mala byť umiestnená v strede záhona alebo v blízkosti vyšších rastlín a kríkov, ktoré ju ochránia pred vetrom.

Aký substrát je pre lupinu najvhodnejší?

Pri výbere pôdy je potrebné uprednostniť ľahší typ zeminy. Ťažší substrát škodí koreňom a tým aj celej rastline. Nevhodné sú aj premokrené a menej priepustné substráty, v ktorých sa zadržiava vlhkosť. Príliš mokrá pôda ohrozuje celkové zdravie lupiny a často vedie až k poškodeniu koreňov, ktoré môžu postupne začať hniť, s čím odumiera celá rastlina.

Akú teplotu potrebuje lupina?

Lupina sa môže pestovať vonku celý rok. Umožňuje to jej mrazuvzdornosť až do -25 °C. Pri správnom zazimovaní dokáže vonku prečkať niekoľko zím. Mladšiu rastlinu je potrebné pred príchodom prvých mrazov prikryť netkanou textíliou alebo tenšou vrstvou ihličia umiestneného priamo ku koreňom. Staršie rastliny sú schopné prečkať zimu aj bez takéhoto zazimovania.

Ako sa starať o lupinu v záhrade?

Ako a kedy polievať lupinu?

Pri nastavení intervalov zálievky je najlepšie vsadiť na zlatú strednú cestu. Lupina sa musí polievať pravidelne, ideálne vlažnou odstátou vodou. Polievať je nutné vždy vtedy, keď povrch pôdy začne byť na dotyk suchý. Dávky vody nesmú byť príliš veľké, aby sa korene rastliny nepremočili a nezačali hniť. Intervaly zálievky je vhodné prispôsobiť aj veku rastliny, typu použitého substrátu a jeho priepustnosti.

Kedy hnojiť lupinu?

Správne hnojivo podporuje rýchlejší rast a rozkvet. Na hnojenie lupiny sa odporúča používať prípravky, ktoré neobsahujú vápnik, resp. jeho množstvo v zložení hnojiva nie je veľké. Vhodné sú prípravky so zvýšeným obsahom fosforu, ktoré lupine dodajú potrebné živiny. Rastlina sa hnojí len počas vegetačnej sezóny približne v 4 až 6-týždňových intervaloch v závislosti od jej veku a veľkosti.

Kedy strihať lupinu?

Lupina nevyžaduje pravidelný rez napriek rýchlemu rastu. Zastrihávanie je potrebné len po odkvitnutí kvetov a v prípade, keď sa na rastline objavia odumreté časti, najmä listy. Strihanie zároveň pomáha plniť funkciu skrášľovacieho rezu, ktorý má za úlohu podporiť formovanie rastu a s tým spojené tvarovanie rastliny.

Ako môžeme lupinu rozmnožovať?

Lupina sa nemnoží pomocou odrezkov, ako je tomu pri väčšine okrasných rastlín. Dôvodom je guľový tvar koreňa a spôsob rastu rastliny. Rozmnožovanie odrezkov by bolo náročnejšie a vyžadovalo kus pestovateľského umenia. Vhodnou alternatívou je rozmnožovanie pomocou semienok, ktoré sa dajú kúpiť v predajni so záhradkárskymi potrebami alebo získať priamo zo strukov na odkvitajúcich rastlinách. Semená sa v priebehu jari posadia rovno do záhonov, kde z nich za pravidelného polievania postupne po niekoľkých týždňoch vzídu mladé rastlinky.

Pozor na jedovaté látky v rastline!

Pri akejkoľvek práci s lupinou je potrebné dbať o bezpečnosť a používať ochranné prvky ako rukavice či okuliare na oči. Viaceré druhy obsahujú látky, ktoré sú pre ľudí aj zvieratá toxické. Jedná sa o alkaloidy, ktoré sa v rastlinách niektorých druhov nachádzajú vo vyššom množstve. Ak alkaloidy presiahnu primerané množstvo, kontakt s rastlinou sa pre človeka stáva rizikový. Lupina je nebezpečná aj pre hospodárske zvieratá, ktorým sa podáva ako doplnok krmiva.

Praktický úžitok lupiny v záhrade

Napriek jedovatým látkam v zložení rastliny sa vybrané druhy lupiny tešia veľkému záujmu záhradkárov a pestovateľov. Okrem estetickej funkcie za to môže aj praktický úžitok rastliny, ktorej prítomnosť v záhrade pomáha zlepšovať kvalitatívnu stránku pôdy. Jej prínos spočíva v obsahu tzv. symbiotických baktérií, ktoré na seba dokážu naviazať dusík a tým obohacovať zeminu. Lupina plní praktickú funkciu aj ako prírodné zelené hnojivo, ktoré je využívané pri hnojení rôznych druhov rastlín neznášajúcich chemické hnojivá.

Céder himalájsky (Cedrus deodara): Posvätný ihličnan z ázijských veľhôr

Viete, aké podmienky na pestovanie vyžaduje céder himalájsky? Aká poloha je pre céder himalájsky optimálna? Ako často ho zalievať a hnojiť?

Céder himalájsky…

Lupina si môže nájsť uplatnenie aj v kuchyni. Semená niektorých druhov sa zvyknú využívať ako alternatívna kávovina. Spomedzi druhov pestovaných v Európe sa jedná o semená lupiny žltej a lupiny bielej, ktoré sa najprv prepražia a následne použijú ako náhrada klasickej kávy, resp. vybraných kávových zmesí.

Autor textu: Róbert Bosák