Sadenie paradajok

Ako zvládnuť sadenie paradajok?

Redakcia - 9. apríla 2020 - 63731. zobrazení

Máloktoré druhy zeleniny sú v záhrade také nenahraditeľné ako paradajky. Ich čerstvé a lahodné plody nechýbajú snáď v žiadnej kuchyni. To, samozrejme, platí len v prípade, že zvládneme ich pestovanie so všetkým, čo k tomu patrí.

Úspešnému vypestovaniu zdravej paradajkovej úrody predchádza niekoľko krokov. Prvým je sadenie paradajok, ktoré stojí na začiatku celého pestovateľského procesu. Pokiaľ posadíme niektorú z kvalitných odrôd do vhodnej pôdy na správnom mieste, vytvoríme predpoklad na to, aby sa naša záhrada začervenala čerstvými, chutnými a zdravými plodmi.

Sadenie paradajok

Príprava na sadenie a pestovanie paradajok

Sadenie paradajok začína vždy poctivou prípravou. Pred vysádzaním si treba dať záležať najmä na výbere semien. Predajcovia ponúkajú hneď niekoľko odrôd, ktoré sa hodia buď na záhradu, alebo na balkón. Ich výber by sme mali prispôsobiť miestu, resp. podmienkam konkrétneho miesta, kde chceme paradajky pestovať. Ako ďalší krok príde na rad výber správneho typu pôdy, ktorá nám poslúži pri pestovaní. Následne môžeme prejsť k samotnému sadeniu paradajok, po ktorom nás ešte čaká pravidelná starostlivosť ukončená zberom plodov.

Aké druhy paradajok sa u nás sadia najviac?

Kríčkové paradajky

Nižšie kríčkové odrody sú ako stvorené na domáce balkónové pestovanie. Sadiť sa však môžu aj v skleníkoch alebo rovno vonku na záhrade.

Cherry paradajky

Malé, chutné, svieže, nielen to sú tzv. cherry paradajky. Okrúhle plody sa hodia do rôznych šalátov alebo iných špecialít zo studenej kuchyne.

Kokteilové paradajky

Ide o podobný druh ako cherry. Tieto paradajky sú takisto obľúbené pre svoje malé okrúhle plody vhodné na priamu konzumáciu aj spracovanie v kuchyni.

Hruškovité paradajky

Tento druh je o niečo vyšší a plody o niečo väčšie. Celkom dobre sa pestujú v skleníkoch, no problémom nie je ani pestovanie na otvorenom priestranstve.

Mäsité paradajky

Jedná sa o najväčšie druhy paradajok, ktoré sú pestované skôr za účelom tepelného spracovania. Kvôli svojej váhe a veľkosti sa rastliny pri pestovaní priväzujú ku kolíkom.

Paradajky

Ďalšie delenie paradajok

Indeterminatné

Odrody spadajúce do tejto skupiny sú známe aj pod názvom kolíkové. Ich názov vyplýva z potreby mať oporný bod, prevažne v podobe kolíka alebo nejakej tyčky. O tú sa uväzujú kvôli rýchlemu rastu do výšky a tiež pre veľké plody, ktoré sú pre rastlinu záťažou a mohli by ju zlomiť.

Determinantné

Menšie trpasličie alebo kríčkové odrody oporu vo forme kolíkov či iných oporných bodov nepotrebujú. Rastú do výšky 1 m, aj to len vybrané hybridy. Menšie odrody dosahujú zhruba 50 až 70 centimetrov. Na rozdiel od kolíkových odrôd však rodia vždy iba raz.

Hybridy

Tieto odrody vznikajú krížením rôznych druhov. Skrížiť sa dajú rôzne odrody, no odporúča sa vsadiť na podobné typy. Veľké kolíkové paradajky by sa nemali krížiť s malými trpasličími druhmi.

Pôvodné

Výhodou pôvodných odrôd nie je iba výraznejšia chuť a v mnohých prípadoch aj vyššia plodnosť. Plusom je možnosť použiť semená z vypestovaných rajčín pri budúcoročnej výsadbe, čo pri hybridoch nie je možné.

Sadenie paradajok začína predpestovaním

Paradajky sa vonku na záhrade vysádzajú z priesad, a to bez ohľadu na danú odrodu. Priesady si môžeme zakúpiť v záhradkárskej predajni alebo si ich vypestovať doma zo semien. Rajčiny sa síce môžu vysádzať vonku aj priamo zo semien, no v tom prípade by sme plody zbierali po 4-5 mesiacoch. Pri horších klimatických podmienkach by nám zrejme nestihli dozrieť, keďže by bola jeseň, kedy rastliny nemajú dostatok tepla a svetla potrebného pre rast.

Sadenie paradajok

Ako doma vysádzať priesady a starať sa o ne?

  • Pestovanie priesad trvá 2 až 3 mesiace, vhodný čas na vysádzanie je február až marec.
  • Semená nemusíme kupovať, pri pôvodných odrodách sa ujmú aj tie z minuloročnej úrody.
  • Semienka sa vysádzajú do plastových pohárikov alebo kvetináčov hlbokých aspoň 10 cm.
  • Pred vysádzaním semienok ich môžeme dať na 1 alebo až 2 dni klíčiť do navlhčenej vaty.
  • Priesady umiestnime k zdroju denného svetla, napr. na parapet alebo na poličku pri okne.
  • Teplota v miestnosti, kde sú priesady umiestnené, by mala dosahovať od 20 °C do 25 °C.
  • Priesady možno pestovať aj v skleníku, kde je vhodná teplota a aspoň 4 hodiny svetla denne.
  • Nádoby s priesadami pravidelne polievame, substrát má byť vždy vlhký, no nie premočený.

Aklimatizácia pred presádzaním vonku

Po 2 až 3 mesiacoch pestovania, kedy priesady dosahujú výšku 15 až 20 cm, je čas na ich presadenie vonku na záhradu. K tomuto kroku sa odporúča pristúpiť v polovici mája, kedy by už nemali hroziť žiadne prízemné mrazy. Nočné teploty by tiež mali byť optimálne, aspoň na úrovni 15 °C. Ak budeme priesady presádzať do skleníka, môžeme tak spraviť už koncom apríla. Pred ich presadením sa ešte odporúča postupná aklimatizácia na prechod do externého prostredia. Zhruba 7 dní predtým môžeme priesady každý deň položiť na 2-3 hodiny vonku, no vždy na miesto, kde nesvieti slnečné svetlo a nehrozí žiadny prievan.

Sadenie paradajok

Do akého substrátu paradajky posadiť?

Typ pôdy je pre rýchly a zdravý rast paradajok kľúčový. Aj keď tento druh zeleniny si poradí vo viacerých druhoch pôdy, najlepšie sa jej bude dariť v hlinito-piesočnatých substrátoch. Tie by mali mať pH na úrovni od 5,5 do 7, ideálne okolo 6,5. Dôležité je, aby bola pôda poriadne priepustná a umožnila tak koreňom voľne sa prehlbovať. Skúsení záhradkári tiež upozorňujú na pestovanie v pôde, v ktorej sa predtým paradajky nepestovali viac ako 1-2 roky.

Postup presádzania paradajok vonku

1. Na pripravenej ploche vyhĺbime jamy, ktoré sú od seba vzdialené aspoň 60 cm.

2. Na dno každej z týchto vyhĺbených jám pridáme trochu domáceho kompostu.

3. Na priesadách ostriháme spodné listy, aby pri presadení neostali pod zeminou.

4. Do jám vložíme priesady tak, aby nad povrchom pôdy ostala 2-cm časť rastliny.

5. Následne zhrnieme pôdu, poriadne ju utlačíme a polejeme väčším množstvom vody.

6. Ak sadíme kolíkovú odrodu, približne 15 cm od rastliny zatlčieme do zeme oporný kôl.

7. Na záver môžeme ešte vystlať pôdu okolo stonky posadenej priesady prírodným mulčom.

Pestovanie paradajok vonku v kvetináči

Pestovať paradajky vonku na záhrade nemusíme iba klasickým spôsobom v pôde. Stále viac obľúbené je aj pestovanie v kvetináči, prípadne v nejakej inej vhodnej nádobe. Aj v takomto prípade si najprv pripravíme priesady, ktoré v máji presadíme do kvetináčov. Ich veľkosť je závislá od konkrétnej odrody. Pri trpasličích druhoch si vystačíme aj s menšími nádobami.

Podmienky potrebné pre rast paradajok v kvetináči sa od pestovania v pôde nelíšia. Rovnaký je typ vhodného substrátu aj poloha na nejakom presvetlenom mieste. Rozdiely spočívajú skôr v starostlivosti po výsadbe. Týka sa to najmä zálievky, ktorá by mala byť v porovnaní s paradajkami v záhonoch o niečo intenzívnejšia.

Ako rýchlo a hravo zvládnuť zaváranie marhúľ?

Hľadáte užitočné tipy na zaváranie marhúľ? Viete, aké majú marhule liečivé účinky? V akých formách sa najčastejšie konzumujú? Marhule…

Marhule

Starostlivosť o paradajky po presadení

Zálievka

Časté polievanie paradajkám škodí. Pokiaľ nie je veľké sucho, spočiatku ich stačí zalievať 2 až 3x týždenne. Zhruba mesiac po výsadbe môžeme intervaly znížiť na polievanie raz za týždeň.

Hnojenie

Na dostatok živín si potrpia všetky paradajkové odrody. Ak však pôdu dostatočne pohnojíme domácim kompostom alebo nejakým organickým hnojivom pred výsadbou, živiny v nej vydržia celú sezónu. Hnojiť počas rastu a dozrievania plodov tak nebude potrebné.

Odburiňovanie

Pestovanie paradajok sa nezaobíde bez čistenia pôdy od buriny. Tú musíme eliminovať hneď v zárodku. Pravidelným okopávaním rastlín nezabránime iba úbytku živín. Zároveň tým prevzdušníme pôdu, čo paradajkám iba prospeje.

Pozor na najčastejšie choroby paradajok

Pleseň zemiaková

Choroba známa tiež ako fytoftóra vzniká pri zvýšenej vlhkosti. Jedná sa o agresívny typ plesne, ktorý napáda hlavne listy. Brániť sa pred ňou dá vysadením paradajok s odporúčanými odstupmi, vďaka ktorým majú listy dostatok miesta, aby medzi jednotlivými rastlinami prúdil vzduch a tým sa mohli listy presúšať. Účinné sú aj špeciálne postreky proti fytoftóre.

Septóriová škvrnitosť

Postreky proti fytoftóre dokážu zaúčinkovať aj ako prevencia pred škvrnitosťou. Tá síce napáda iba listy a vňať, no výsledkom jej vyčíňania môže byť pomerne nižšia úroda.

Bakteriálna bodkovitosť

Pokiaľ nájdeme na plodoch postupne sa rozširujúce fľaky v tvare bodiek, naše paradajky napadlo bakteriálne ochorenie známe ako bodkovitosť. To ale nemusí  byť veľkým problémom, ak napadnuté plody ihneď odstránime a ako prevenciu pred ďalšou infekciou použijeme ochranné prípravky.

Slnečný úpal

Napriek tomu, že paradajky slnko obľubujú, za istých okolností môže byť pre nich aj rizikom. Deje sa tak pri prudkých výkyvoch počasia, kedy po pár dňoch neprestajného pršania prídu extrémne vysoké horúčavy. Slnečné lúče následne spália stonky, ktoré síce túto zmenu prežijú, no budú náchylnejšie na zlámanie. Väčšinou sa to týka mladých priesad, ktoré sú v pôde pár dní. V prípade ich aklimatizácie na vonkajšie podmienky pred presadením však nadobudnú dostatočnú odolnosť a úpalu sa vyhnú.

Pri správnej starostlivosti sa prvých plodov dočkáme v druhej polovici leta. So zberom sa ale netreba ponáhľať. Najchutnejšie a najzdravšie paradajky sú tie, ktoré majú plnú farbu. Ak by nedozrievali včas, ich dozrievanie môžeme urýchliť stopnutím zálievky pár dní pred zberom. Zvýšená vlhkosť je totiž častým dôvodom spomaľovania dozrievania.

Autor textu: Róbert Bosák

  • Kategórie

Podobné články