Máloktoré slovenské mesto sa teší takej vysokej popularite medzi domácimi aj zahraničnými návštevníkmi ako Banská Štiavnica. Dôvodov je hneď niekoľko. Útulná atmosféra, elegantná historická architektúra či nádherné prírodné scenérie okolitých Štiavnických vrchov, to je len malý zlomok z toho, čo do jedného z našich najkrajších miest láka tisícky zvedavých turistov.
Aj keď Banská Štiavnica, ktorá sa nachádza v srdci Štiavnických vrchov má „zlatú banskú éru“ dávno za sebou, pozornosť domácej aj zahraničnej verejnosti mu nechýba. Po zapísaní mesta Banská Štiavnica a jeho okolitých technických pamiatok do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO návštevnosť tohto stredoslovenského klenotu ešte viac narástla. Návštevníci sem prichádzajú za účelom turistiky, prehliadky múzeí, spoznávania banskej histórie či kvôli návšteve unikátnej sústavy tajchov, ktoré sú (nielen) slovenským unikátom. V ponuke nechýbajú ani kultúrne podujatia, ktoré umocnia celkový zážitok z pobytu v jedinečnej lokalite s bohatou históriou.
Vznik Banskej Štiavnice a najstaršie dejiny mesta
Územie, na ktorom sa rozprestiera Banská Štiavnica, bolo osídľované už v 3.- 2. storočí pred n. l. Prvými známymi usadlíkmi boli Kelti, ktorí sa tu už vtedy snažili ryžovať zlato. Väčšie úspechy však nezaznamenali. Tie prišli v 12. storočí, z ktorého pochádza najstaršia písomná zmienka o území známom ako terra banensium (zem baníkov). V nadchádzajúcom storočí sem prišli saskí a tirolskí osadníci, ktorí rozbehli procesy ťažby striebra vo veľkom. Aj vďaka tomu boli v roku 1238 Banskej Štiavnici udelené mestské privilégiá kráľovského mesta.
„Zlatá banská éra“ a rozmach Banskej Štiavnice
Od 13. storočia sa v Banskej Štiavnici a jej okolí ťažilo viacero druhov kovov. Najvyššie čísla produkcie zaznamenávalo striebro, v niektorých obdobiach aj zlato. Rastúca produkcia začala predznamenávať nástup „zlatej banskej éry“, ktorá pretrvávala v 17. a 18. storočí. Počas tohto obdobia bola Banská Štiavnica najväčším producentom striebra v Európe. Ťažba vzácnych kovov vyvrcholila v roku 1690, kedy sa v miestnom rudnom revíri vyťažilo 605 kg zlata a až 29 000 kg striebra. Rekordný nárast produkcie a zisky, ktoré z toho plynuli, sa odrazili aj na celkovom rozmachu mesta, ktoré sa postupne stávalo jedným z najväčších sídel na Slovensku.
Rozmach mesta sprevádzala rozsiahla výstavba
Postupný nárast populácie súvisiaci s expanziou pracovných a študijných možností vyžadoval premenu Banskej Štiavnice na funkčné a kvalitne vybavené mesto. Na jeho území tak začali vznikať nové školy, kostoly, úradné budovy a meštianske domy, ktoré dopĺňali staršie budovy z predošlých období. To viedlo k vytvoreniu pestrého charakteru mesta tvoreného niekoľkými architektonickými štýlmi a stavebnými slohmi. Táto pestrosť je v Banskej Štiavnici viditeľná dodnes, nakoľko staré jadro mesta ostalo takmer celé zachované v pôvodnej podobe. V snahe chrániť jeho historickú hodnotu pred modernou výstavbou a zásahmi developerov bolo v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Najkrajšie pamiatky v Banskej Štiavnici
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Jedna z najstarších pamiatok v meste bola vybudovaná v 13. storočí ako bazilika zasvätená sv. Mikulášovi. V ďalších storočiach niekoľkokrát menila majiteľa, neskôr aj patróna. V priebehu 18. a 19. storočia prešla prestavbami, ktoré jej vdýchli klasicistický vzhľad. Napriek tomu si však niektoré románske prvky zachovala dodnes.
Kostol sv. Kataríny
Neskorogotická stavba vybudovaná na konci 15. storočia sa do dejín mesta zapísala ako „slovenský“ kostol. Za týmto prívlastkom je fakt, že zhruba od 2. polovice 17. storočia sa v ňom obrady slúžili v slovenskom jazyku, čo vzhľadom na početnú maďarskú a nemeckú populáciu v meste nebolo samozrejmosťou.
Starý zámok
Zámok, ktorý patrí medzi najkrajšie na Slovensku, bol pôvodne románskym kostolom. Ten bol na prelome 15. a 16. storočia prestavaný práve na zámocký komplex, ktorý niekoľko rokov plnil úlohu protitureckej pevnosti. Následne prešiel niekoľkými prestavbami, pri ktorých nadobudol súčasnú podobu. S tým sa zmenila aj jeho funkcia. V 19. storočí slúžil ako sídlo knižnice či mestského archívu. Od začiatku 20. storočia je v ňom zriadené múzeum.
Nový zámok
Starý zámok prestal plniť úlohu protitureckej pevnosti po vybudovaní Nového zámku. Ten bol na miestnom Dievčenskom vrchu postavený v rokoch 1564 – 1571. Pôvodne sa využíval ako strážna a hodinová veža. 6-podlažná renesančná pamiatka je v súčasnosti sídlom Slovenského banského múzea. V jej priestoroch sa nachádza aj expozícia venovaná tureckým vpádom.
Kalvária
Banskoštiavnická kalvária je mnohými považovaná za jednu z najkrajších v celej strednej Európe. Barokovému komplexu zo 40. a 50. rokov 18. storočia pridáva na elegancii poloha na Ostrom vrchu, odkiaľ sa naskytá výhľad na celú Banskú Štiavnicu aj okolité lesy, ktoré obklopujú mesto preslávené banskou históriou.
Klopačka
2-poschodová stavba so šindľovou strechou bola postavená v čase „zlatej banskej éry“. Úlohu klopačky začala plniť hneď po ukončení výstavby v roku 1681. Klopaním na dosku sa baníkom oznamoval čas fárania, prípadne sa na ňu klopalo počas sviatkov alebo pri príležitosti konania pohrebov. V priebehu 18. a 19. storočia sa v jej prízemí zriadil žalár pre baníkov. V súčasnosti tu sídli čajovňa.
Banskú históriu pripomínajú technické pamiatky
Uvedené stavby nie sú ani zďaleka jedinými pamiatkami, ktoré vytvárajú obraz o niekdajšom živote v meste. Náhľad do banskej histórie, ktorá preslávila mesto aj za hranicami Slovenska, resp. Uhorska, ponúkajú aj technické pamiatky, ktoré sú buď priamo v meste, alebo v blízkom okolí. Tými najvýznamnejšími sú tajchy. Ide o umelé vodné nádrže, v ktorých sa zachytávala voda využívaná na pohon čerpadiel odsávajúcich prebytočnú vodu zo štôlní. Unikátny banský systém z 18. storočia tvorilo 66 tajchov, z ktorých sa dodnes zachovalo viac ako 20. Medzi tie turisticky najpríťažlivejšie patrí Klinger, Evičkino jazero, Vindšachta či Počúvadlo.
Hlbší náhľad do bohatej banskej histórie umožňujú aj viaceré zachované štôlne. Práve tie sú najreálnejšou ukážkou niekdajšej práce baníkov. Turisti, školské exkurzie alebo predstavitelia zahraničných firiem sa s ňou môžu na vlastnej koži oboznámiť vo viacerých štôlňach, ktoré sú prístupné širokej verejnosti. Najnavštevovanejšími sú Glanzenberg a Bartolomej. História prvej z nich siaha do 2. polovice 16. storočia. Tá druhá je o niečo mladšia, no vďaka polohe v Banskom múzeu v prírode na okraji mesta sa takisto teší vysokej návštevnosti.
Tradičné Čičmany a ich unikátna ľudová architektúra
Viete, aké tajomstvá ukrýva rázovitá dedinka Čičmany? Čím sú výnimočné maľované motívy na miestnych dreveniach? Prečo navštíviť Čičmany?
Čo ďalšie navštíviť priamo v Banskej Štiavnici?
Prehliadkou mestskej pamiatkovej rezervácie, technických pamiatok a návštevou jednotlivých múzeí sa pestrý program v Banskej Štiavnici zďaleka nekončí. Letné pobyty v meste obohatia koncerty a iné kultúrne podujatia. V Štiavnických vrchoch si zas prídu na svoje turisti. Nudiť sa nebudú ani cyklisti a rybári, ktorí môžu počas jesene vymeniť bicykle a udice za košíky na huby. Zima zas ponúka množstvo zasnežených tratí pre bežkárov či zamrznuté tajchy stvorené na romantické zimné korčuľovanie.
Autor textu: Róbert Bosák
