Krušpán

Krušpán (Buxus): Nenáročný vždyzelený ker do okrasnej záhrady

Redakcia - 12. apríla 2023 - 2250. zobrazení

Elegantný solitér aj súčasť nižších živých plotov. Krušpán si nájde miesto v každej záhrade, v ktorej sa uplatní ako nenáročný okrasný ker s celoročne zeleným vzhľadom. Záhradkári ho vyhľadávajú kvôli jeho estetickej funkcii, praktickému využitiu aj minimálnym nárokom na pestovanie.

Krušpán je stredne vysoký okrasný ker zo Stredomoria

Okrasný ker známy aj ako buxus nie je naším pôvodným druhom. Do strednej Európy zavítal z neďalekého Stredomoria, kde má dlhú pestovateľskú tradíciu. Vo veľkom sa pestuje na juhu Európy, na severe Afriky aj na území bývalej Malej Ázie. V niektorých oblastiach na pobreží pri Stredozemnom mori je dokonca najobľúbenejším a najviac pestovaným okrasným kríkom. Veľkej popularite sa teší vďaka vždyzelenému vzhľadu, hustému porastu a stredne vysokému vzrastu, ktorý z neho robí pekný a praktický okrasný ker vhodný na samostatné pestovanie aj na pestovanie vo forme nižších živých plotov.

Zo šľachtických sídel do záhrad pri domoch

Prednosti krušpánu najprv zaujali tunajšiu šľachtu, ktorá si nenáročný ker nechala vysádzať v parkoch a záhradách pri svojich honosných sídlach. Tie boli vďaka výsadbe krušpánu živšie a zelenšie aj počas zimy, kedy väčšina domácich druhov nebola olistená. Celoročne zelený vzhľad pomohol krušpánu k ďalšej expanzii. Z parkov a záhrad pri zámkoch a kaštieľoch sa rýchlo rozšíril aj do bežných záhrad pri domoch, v ktorých si takisto plnil estetickú funkciu a tú plní aj v súčasnosti.

Buxus

Vzhľad, vzrast a sfarbenie krušpánu

  • Vždyzelený ker dorastá do maximálnej výšky 5 až 6 metrov.
  • V záhrade sa pestuje ako okrasný krík s výškou do 2 metrov.
  • Krušpán rastie pomaly, za rok vzrastie len o pár centimetrov.
  • Ker má hustejší kompaktný porast ozdobený zeleným lístím.
  • Menšie zelené listy vajcovitého tvaru majú kožovitý povrch.
  • Krušpán kvitne od apríla do mája, malé kvety sú žltej farby.
  • Vzhľad krušpánu je takmer rovnaký pri všetkých odrodách.

Najviac pestované druhy krušpánov

  • Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens).
  • Krušpán malolistý (Buxus microphylla).
  • Krušpán baleársky (Buxus balearica).

Pestovanie krušpánu vo viacerých podobách

Vždyzelený ker sa teší značnej obľube aj kvôli svojej flexibilite. Nielenže sa prispôsobí rôznej polohe, záhradkári ho môžu pestovať aj rôznymi spôsobmi a v rôznych podobách. Najskôr ho zahliadneme ako dekoratívny solitér pestovaný vo veľkom kvetináči, v ktorom vynikne najmä v prevedení s guľovým zostrihom. Ako hustá zelená guľa v kvetináči sa pestuje pri domoch aj pred verejnými budovami. V záhradách pri rodinných domoch sa ako solitér bežne vysádza aj priamo do záhonov, kde sa často objavuje v pyramídovom, dáždnikovom alebo kužeľovitom tvare. Pyramídový a kužeľovitý tvar je obľúbený aj pri výsadbe krušpánov v živých plotoch.

Odolný krušpán vydrží v teple aj v mrazoch

Ďalším pozitívom krušpánu je jeho vynikajúca odolnosť. Mrazuvzdorný ker znesie aj tuhšie mrazy. Ak ho správne zazimujeme, dokáže prežiť aj pri teplotách pod -20 °C. Problémy mu nespôsobujú ani letné horúčavy. Napriek tomu, že sa nejedná o typickú teplomilnú drevinu, stredomorský pôvod ju predurčuje k schopnosti prosperovať aj pri vysokých teplotách nad 25 °C. Odolnosť voči tvrdším klimatickým podmienkam sa prejavuje aj schopnosťou vydržať na miestach vystavených prievanu, resp. silnému vetru.

V akých podmienkach sa pestuje krušpán?

Ideálna poloha na pestovanie krušpánu

Krušpánu sa darí na každom mieste. Ak má kvalitnú pôdu s dostatkom živín a po výsadbe sa o neho správne postaráme, prosperovať bude aj v tieni. Najlepšie sa cíti v polotieni, pri dostatku vlahy prežije aj na otvorenom presvetlenom priestranstve. Príliš veľa priameho slnečného svetla však môže poškodiť jeho listy, ktoré zožltnú či dokonca uschnú.

Aký substrát zvoliť pre krušpán?

Ker bude rásť v akejkoľvek priepustnej pôde. Substrát by mal obsahovať dostatok živín, najmä minerálnych látok potrebných pre zrýchlenie pomalšieho rastu. Pridať do neho môžeme aj trochu domáceho kompostu. Ideálne pH mierne zvlhčenej zeminy sa pohybuje na neutrálnej úrovni. Krušpánu nevadí ani mierne zásadité pH.

Kedy sadiť krušpán?

Podobne ako väčšina iných okrasných kríkov, aj krušpán sa vysádza na jar alebo v priebehu jesene. V prípade jesennej výsadby je potrebné zvoliť skorší termín, aby mal ker dostatok času na pevné zakorenenie ešte pred zimou. V prípade jarnej výsadby je najvhodnejším obdobím prvá polovica apríla. Pri vyšších teplotách môžeme k výsadbe pristúpiť aj v poslednej marcovej dekáde.

Krušpán

Starostlivosť o krušpán po výsadbe

Ako často polievať krušpán?

Pri dostatku zrážok stačí krušpán polievať raz za týždeň. Krík prežije aj niekoľko dní sucha. O niečo viac vody potrebujú krušpány pestované v kvetináčoch. V tých by substrát nemal byť suchý dlhšie ako 3 až 4 dni. Viac vlahy vyžadujú najmä mladé jedince. Výdatnejšie polievame počas prvých týždňov po výsadbe.

Ako často hnojiť krušpán?

Každý krušpán si potrpí na dostatok výživných látok. Pravidelné hnojenie po 2 až 3 týždňoch potrebujú najmä mladšie kríky. Najlepším hnojivom bude tekutý prípravok aplikovaný formou bežnej zálievky. Hnojí sa v priebehu celej vegetačnej sezóny. V zime hnojenie nie je potrebné.

Kedy strihať krušpán?

Pomalší rast krušpánu nevyžaduje časté strihanie. Ak je ker pestovaný ako solitér, každý rok na jar stačí urobiť ozdravný a tvarovací rez. K častejšiemu strihaniu pristúpime, keď na drevine nájdeme poškodené alebo odumreté konáriky. Viackrát za rok orezávame krušpány v živom plote, pri ktorých je potrebné pravidelné skracovanie a tvarovanie kríčkov.

Rýchle rozmnožovanie krušpánu odrezkami

Elegantný krušpán si môžeme jednoducho rozmnožiť aj sami. Postačia nám k tomu 10 až 15-centimetrové výhonky z mladých a zdravých konárov. Zo spodnej časti výhonkov odstránime listy a odrezky dáme zakoreniť do pripraveného substrátu s mierne navlhčenou vrstvou pôdy. Zakoreňovať sa budú 12 až 15 týždňov, počas ktorých ich chránime pred priamym slnečným svetlom. Odrezky pravidelne polievame primeraným množstvom vlažnej vody.

Pozor na škodcov a najčastejšie ochorenia krušpánu

Správna starostlivosť o krušpán je kľúčová aj kvôli podpore jeho vitality a imunity. Napriek veľmi dobrej odolnosti voči mrazom a horúčavám sa ťažšie bráni voči vybraným chorobám. Dostatočne odolný nie je ani voči niektorým škodcom. Najviac ho ohrozujú húsenice vijačky krušpánovej, ktoré konzumujú krušpánové listy. Tie poškodzujú aj larvy méry krušpánovej, ktoré z nich cicajú šťavu a tým deformujú ich tvar. Keďže títo škodcovia v našich končinách nemajú prirodzeného predátora, ker je pred nimi potrebné chrániť ochranným postrekom. Ten sa podobne ako postreky proti plesniam a koreňovej hnilobe aplikuje raz alebo dvakrát za rok podľa potreby. Prvý postrek môžeme aplikovať v apríli, druhý v priebehu leta.

Krušpán je potrebné chrániť aj pred psami. Jeho zdravie a estetický vzhľad ohrozuje ich moč. Pravidelné močenie na zelené vetvičky vedie k ich uschnutiu, neskôr až k úplnému odumretiu. Priamemu kontaktu psov s krušpánom treba zabrániť aj kvôli jedovatým látkam prítomným v jednotlivých častiach rastliny. Nebezpečenstvo spočíva najmä v olizovaní listov, ktoré môže viesť k nepríjemným zdravotným ťažkostiam.

Tuja smaragd: Najobľúbenejšia odroda tuje v našich záhradách

Vedeli ste, že tuja smaragd je najpestovanejšou odrodou tují, ktorá je pestovaná v našich záhradách? Tuja smaragd je obľúbenou najmä…

Tuja smaragd

Zaujímavosť na záver

Krušpán si v minulosti našiel aj praktické uplatnenie. Jeho drevo sa niekedy používalo na výrobu niektorých hudobných nástrojov. Najčastejšie sa uplatňovalo pri zhotovovaní fláut a klarinetov. Známe je aj jeho využitie v rezbárstve či pri výrobe tabatierok.

Autor textu: Róbert Bosák

  • Kategórie

Podobné články