pôda

PÔDA

Redakcia - 18. októbra 2013 - 5432. zobrazení

Ako zmapovať jednotlivé parametre:

  1. Akú má pôda farbu, vôňu, prípadne chuť?
  2. Aká je z hľadiska zrnitosti?

Spoznávanie pôdy je trochu náročnejšie, než u predošlých parametrov.

Na vhodnom mieste – t.j. také, pri ktorom nám nehrozia extrémne odchýlky od štandardu (napr. blízko potoka, alebo na výrazných vyvýšeninách) vykopeme jamu kvádrového tvaru o rozmeroch základne cca 0,5 x 0,5 m a hĺbky 1 m.

green-973596_1280

(1.) Z tejto pôdnej sondy vieme zistiť pomerne veľa. Už počas samotného kopania môžeme zistiť, či je pôda skeletnatá (kamenistá), alebo nie. Všímame si jej farbu, štruktúru, a tzv. pôdny profil tvorený už na pohľad odlišnými vrstvami (pri niektorých typoch pôd nemusí byť vrstvenie dostatočne viditeľné). Na základe pôdneho profilu sa môžeme pokúsiť určiť pôdny typ. Pomôžeme si internetom – na stránkach pôdneho portálu VÚPOP nájdeme okrem iných užitočných informácií aj fotografie a vlastnosti jednotlivých pôdnych typov. Zistenie si môžeme overiť aj v Atlase krajiny Slovenskej republiky.

reklama-pr-clanky

Vôňa, v prípadne odvážnejších bádateľov, chuť, nám pomôže zistiť niečo o kvalite pôdy. Ak vám pripomína vôňu lesa v čase zbierania hríbov, je to znakom, že obsahuje dostatok živín. Chuť môže odhaliť napríklad kyslé pH, ktoré môžu menej dobrodružní bádatelia zistiť za pomoci lakmusového papierika namočeného v roztoku pripravenom z vody a pôdy.

garden-1176406_1280

(2.) Veľmi podobným termínom, ako je pôdny typ, je tzv. pôdny druh. Ten nám, na rozdiel od pôdneho typu, pojednáva o obsahu jednotlivých zrnitostných frakcií. Na základe toho rozlišujeme pôdy ľahké, stredne ťažké, ťažké a veľmi ťažké. Za najľahšie pôdy sa považujú pôdy piesočnaté, ktoré rýchlo vysychajú a je potrebné ich vylepšovať pridávaním humusovej zložky (pozn. humus = odumreté organické látky rastlinného a živočíšneho pôvodu). Naopak, najťažšími pôdami sú pôdy ílovité. Ak hrsť pôdy stlačíme v dlani a správa sa ako plastelína, s veľkou pravdepodobnosťou sa jedná práve o ílovitú pôdu, ktorú je potrebné nadľahčiť, napríklad pieskom. Ak však v záhrade plánujeme jazierko, výhodou je jej nízka priepustnosť vody.

Ak si chceme pôdu otestovať z hľadiska zrnitosti, tu je jednoduchý pokus:

Zaváraninový pohár naplníme do polovice pôdou a dolejeme vodou. Dobre rozmiešame a necháme aspoň deň odstáť, kým voda neostane číra. Postupne sa nám vo vrstvách usadia jednotlivé zrnitostné frakcie od najhrubších, po najjemnejšie. Zložka plávajúca na hladine je, už spomínaný, humus.

TEXT: Nina Kvasňovská

  • Kategórie

Podobné články