Slez lesný

Slez lesný: Prehľad liečivých účinkov a foriem spracovania

Redakcia - 6. januára 2021 - 183. zobrazení

Niektoré liečivé rastliny majú v našich končinách tradíciu siahajúcu až do histórie spred niekoľkých storočí. K takým patrí aj slez lesný, ktorý je pre svoje výdatné liečivé účinky zbieraný už od nepamäti. Zároveň ide o jednu z najviac využívaných bylín, aké sa u nás dajú nazbierať.

Rastlina známa ako slez zahŕňa niekoľko druhov. Práve slez lesný patrí medzi najrozšírenejšie z nich. Nakoľko rastie vo väčšine Európy, kam sa ešte v stredoveku rozšíril zo Stredomoria, v hojnom množstve sa vyskytuje aj u nás. Nájsť sa dá prevažne v okrajových častiach lesov, no pri optimálnych podmienkach rastie často aj na lúkach a rúbaniskách.

Slez lesný v prírode

Slez lesný v minulosti a dnes

Zmienky o prvom väčšom rozšírení slezu v našich končinách sa datujú do obdobia ranného stredoveku. Vtedy bola jeho úloha hlavne ochranná. Slúžil na zhotovenie amuletov, ktorým sa pripisovala magická moc privolať lásku. Neskôr sa začal využívať aj v ľudovom liečiteľstve, kde pomáhal pri liečbe tráviacich a vylučovacích problémov. Výnimočne sa ním potierali aj čerstvé rany na koži. Okrem toho bol skvelou textilnou rastlinou, ktorá sa zároveň využívala na farbenie látok.

S postupnou modernizáciou výrobných postupov sa jeho úloha prírodného farbiva skončila. Dlho nevydržal ani ako potravinárske farbivo a už vôbec nie ako ochranná magická rastlina. Aj po niekoľkých storočiach je však naďalej využívaný ako liečivá bylina. Postupom času sa dokonca rozšírilo spektrum zdravotných ťažkostí, pri ktorých je slez lesný nápomocný. S tým prišli aj nové možnosti jeho spracovania na liečebné, prípadne gastronomické účely.

Čím je slez lesný typický?

  • Jednotlivé rastliny majú rôznu výšku od 25 do 130 cm.
  • Typickým znakom slezu je ochlpenie celého tela byliny.
  • Listy majú obličkovitý tvar ozdobený okrúhlymi lalokmi.
  • Kvety bývajú zväčša ružové, prípadne aj ružovo-fialové.
  • Dĺžka jednotlivých lupienkov dosahuje približne 2,5 cm.
Malva sylvestris

Zbiera sa kvet, listy aj vňať

Kým v minulosti sa zo slezu zbierali väčšinou iba listy, v posledných rokoch k nim pribudol aj kvet. Ten má takisto dostatok živín a dá sa spracovať na viac spôsobov. Platí to aj o vňati, ktorá je v poslednom období tiež predmetom zberu. Podobne ako listy či kvety, aj ona sa dá zužitkovať v čerstvom aj vysušenom stave. Pri zbere sa odporúča vsadiť na slnečné počasie, najlepšie v čase kvitnutia, kedy má rastlina najviac liečivých látok.

Na čo je slez lesný vhodný?

Na ťažkosti s dýchaním

Pod možnosti využitia slezu spadá liečba dýchacích ťažkostí. Čaje a odvary z tejto byliny sú už roky využívané aj pri zápaloch hrdla a uvoľňovaní hlienov.

Na zažívacie problémy

Katary, kŕče či nadúvanie, nielen to sú problémy, pri ktorých liečbe hrá slez lesný dôležitú úlohu.

Na liečbu ústnej dutiny

Vďaka množstvu silíc a trieslovín má slez lesný skvelé výsledky aj pri liečbe aftov, herpesov či iných ochorení ústnej dutiny.

Na ochranu hlasiviek

Špecifikom slezu je jeho priaznivý vplyv na zdravie hlasiviek. Jeho kloktanie pôsobí preventívne pred poškodením hlasu, chrapotom alebo jeho stratou.

Slez lesný

Možnosti spracovania slezu

  • Ako kloktadlo na čistenie a detoxikáciu dýchacích ciest.
  • Ako obklad, ktorý sa môže prikladať na zapálené hrdlo.
  • Ako obklad, ktorý sa prikladá na opuchnuté časti tela.
  • Ako čaj, ktorý sa môže piť aj dlhodobo bez prestávok.
  • Ako prírodná prísada do horúcich regeneračných kúpeľov.

Pečeňovník: Prehľad liečivých účinkov a foriem spracovania

Viete, aké má pečeňovník liečivé účinky? Na čo všetko je pečeňovník vhodný? Aké zdravotné komplikácie dokáže liečiť? Ako ho pestovať doma?

Pečeňovník

TIP na prípravu kloktadla zo slezu

Kloktadlo vhodné pri nádche či chrípke si pripravíme jednoducho pomocou vylúhovania slezových listov. Jednu čajovú lyžičku lístkov vložíme do vriacej vody a necháme lúhovať po dobu 15 až 20 minút. Odvar následne scedíme a môžeme ho rovno použiť na kloktanie, ktoré sa odporúča vykonať aspoň trikrát za deň.

Autor textu: Róbert Bosák

  • Kategórie

Podobné články