VODA

Redakcia - 19. októbra 2013 - 2999. zobrazení

Ako zmapovať jednotlivé parametre:

Tu si potrebujeme zodpovedať tri základné otázky:

  1. Preteká našim pozemkom potok?
  2. Je pozemok skôr suchý, alebo sa na niektorých miestach vyskytuje dokonca stojatá voda?
  3. Aký je v danej lokalite ročný úhrn zrážok?

(1.) Mnohí majú z bývania v blízkosti vodného toku strach, iní si dokonalú záhradu bez zurčiaceho potoka ani nevedia predstaviť. S touto romantickou predstavou je však potrebné mať na zreteli aj isté práva a povinnosti, ktoré v tejto veci ukladá tzv. Zákon o vodách – Zákon č. 364/2004 Z. z.. Preštudovanie tohto zákona vlastníkom takýchto pozemkov nebude určite na škodu. Následne ešte môžete prípadné využívanie potoka na svoje účely skonzultovať s odborníkom, aby ste neohrozili bezpečnosť seba, svojho okolia a tiež nespôsobili škody na majetku sebe a svojmu okoliu.

mokraď

(2.) Ak máme na pozemku tendenciu presychania pôdy, je potrebné myslieť na zavlažovanie. Najlepšie je naučiť sa zachytávať čo najväčšie množstvo dažďovej vody, predovšetkým tej, ktorá dopadá na nepriepustný povrch, napríklad strechu domu. Takúto vodu je dobré zachytávať cez filter a uskladňovať v zberných nádobách zakopaných v zemi, kde si voda uchová kvalitu vďaka tomu, že nebude vystavovaná prehrievaniu slnečnými lúčmi a udrží si stálu teplotu. Takýto systém na zber dažďovej vody si môžu tí zručnejší zhotoviť sami, dajú sa však zakúpiť hotové produkty. Dažďová voda je lacnejšia, než pitná a viete ju využiť tak v záhrade, ako aj v domácnosti. Možností je mnoho, oplatí sa venovať tomu pozornosť!

reklama-pr-clanky

Ak máme časť pozemku, naopak, zamokrenú, máme dve možnosti: a) Vykopeme tzv. odvodňovací kanál, ktorý zosústredí prebytočnú vodu a v prípade, že ho správne vyspádujeme, môžeme si vodu z pozemku odviesť – samozrejme tak, aby sme tým nikomu a ničomu nespôsobili škody. b) V podmáčanej oblasti vytvoríme jazierko s vodnými a vlhkomilnými rastlinami.

mociar

(3.) Odpoveď na tretiu otázku získame na internete, napríklad na stránkach SHMÚ (Slovenský hydrometeorologický ústav), alebo na stránkach najbližšej meteorologickej stanice. Získaný údaj porovnáme s priemerným ročným úhrnom zrážok na Slovenku z čoho sa dá pomerne dobre vyčítať, ako na tom s tými zrážkami vlastne sme.

Text: Nina Kvasňovská

  • Kategórie

Podobné články