Japonská vŕba

Japonská vŕba: Nenáročná okrasná drevina hýriaca farbami

Redakcia - 1. augusta 2022 - 8352. zobrazení

Krajina vychádzajúceho slnka je domovom mnohých okrasných drevín, ktoré sa tešia obľube po celom svete. Jednou z nich je aj japonská vŕba, ktorá sa rýchlo udomácnila aj v tunajších záhradách. Expanzii farbami hýriaceho stromčeka s nižším vzrastom prajú najmä minimálne nároky a jedinečný vzhľad, ktorý robí zo stále viac obľúbeného druhu stredobod pozornosti v ktoromkoľvek exteriéri.

Odolná a trvácna drevina do každej záhrady

Pestovanie japonskej vŕby u nás nemá dlhú tradíciu. Druh s latinským názvom Salix integra sa v Európe začal vo väčšom objavovať len pred niekoľkými rokmi. Najprv bol privezený do Holandska, kde dodnes skrášľuje súkromné záhrady aj verejné priestranstvá. Keďže sa rýchlo osvedčil ako dlhotrvácny stromček schopný odolávať aj tuhším mrazom, postupne sa rozšíril aj na sever a východ Európy. V rámci veľkej európskej expanzie, ku ktorej prispeli aj vyššie spomínané minimálne pestovateľské nároky, neobišiel ani naše záhrady, v ktorých takisto plní okrasnú funkciu.

Ako japonská vŕba vyzerá a čím je typická?

  • Okrasný druh nižšieho vzrastu dorastá do výšky 1,5 až 2 m.
  • Drevina je rýchlorastúcim stromčekom s opadavými listami.
  • Typická je hustou kompaktnou korunou s guľovitým tvarom.
  • Hustú korunu zdobia listy s postupne sa meniacim sfarbením.
  • Mladé zelené listy zdobí smotanovo-biely melírovaný odtieň.
  • Časti listov neskôr menia sfarbenie a získavajú ružový akcent.
  • Japonská vŕba kvitne v prvej polovici jari od marca do apríla.
  • Kvety tejto dreviny majú ružovú, prípadne bielo-ružovú farbu.
Japonská vŕba - Salix Integra

Japonská vŕba ako solitér alebo súčasť živého plota

Meniace sa sfarbenie listov oživí celú záhradu. Najviac vynikne, ak je drevina pestovaná ako solitér, ktorý má pútať zvýšenú pozornosť, resp. sa má stať stredobodom celej záhrady. Hustý a kompaktný porast robí z japonskej vŕby okrasný druh vhodný aj na výsadbu do živého plota. V tom neplní iba estetickú funkciu. Výrazne prispieva k tlmeniu hluku a zároveň bráni šíreniu prachu či iných nečistôt na pozemok a do domu, pri ktorom je posadená. V rámci živého plota vyniká aj v kombinácii s inými druhmi, no nakoľko jej listy opadávajú, v skupinovej výsadbe by sa mala sadiť len spolu s inými opadavými druhmi.

5 tipov, kde posadiť japonskú vŕbu, aby vynikala

  • Pri altánku alebo pri bazéne.
  • Na okraj záhradného jazierka.
  • Na prázdne miesto bez zelene.
  • Ako solitér do stredu pozemku.
  • Ako živý plot na okraj dvora.

V akých podmienkach sa pestuje japonská vŕba?

Poloha

Výber polohy nie je pri výsadbe japonskej vŕby smerodajný. Odolná drevina s veľmi dobrou prispôsobivosťou bude prosperovať v polotieni aj na slnku. Zvládne aj tieň, no pri nedostatku svetla bude vyžadovať častejšie hnojenie, ktoré jej zaistí väčšie množstvo živín zlepšujúcich jej kondíciu.

Zemina

Japonská vŕba nemá veľké nároky ani na substrát. Pôda by mala byť hlinitá alebo hlinito-piesočnatá, dostatočne prevzdušnená. V rámci možností by zemina mala byť nepretržite udržiavaná v mierne zvlhčenom stave. Drevina ocení aj nižšiu teplotu substrátu, ktorú jej zaistíme výsadbou v polotieni.

Čas výsadby

Najlepším obdobím na vysádzanie je jar alebo jeseň. Toto obdobie je vhodné aj na presádzanie staršej dreviny. Výsadbu je možné naplánovať aj na prvú polovicu marca, resp. na koniec jesene. Vtedy je pôda vlhšia a chladnejšia, čo ocení každá japonská vŕba snažiaca sa o rýchle zakorenenie.

Japonská vŕba

Ako sa starať o japonskú vŕbu po výsadbe dreviny?

Zálievka

Podobne ako iné vŕby, aj tento druh potrebuje viac vody. Platí to aj vtedy, keď je drevina posadená do vlhšej pôdy s polohou v polotieni. Japonskú vŕbu môžeme poliať vždy, keď povrch zeminy v okolí kmeňa uschne. Na polievanie je najvhodnejšia dažďová voda. Množstvo vody vždy prispôsobíme požiadavkám konkrétneho jedinca. Pri kmeni by po polievaní nemala ostávať mláka.

Hnojenie

Japonská vŕba patrí medzi rýchlorastúce dreviny, čo sa podpisuje pod to, že jej spotreba živín je o niečo väčšia. Počas vegetačnej sezóny vyžaduje opakované hnojenie kvalitným organickým hnojivom s dostatkom minerálnych látok. Hnojiť ju môžeme raz za mesiac, v prípade výsadby do výživnejšieho substrátu budú ideálne 6 až 8-týždňové intervaly hnojenia.

Zazimovanie

Japonská vŕba si ako mrazuvzdorná rastlina zvyknutá na chladné zimy v pôvodných japonských končinách na zazimovanie nepotrpí. Drevina dokáže prečkať vonku na záhrade celú zimu. Odolná je voči teplotám do -30 až -40 °C, takže v našich zemepisných šírkach jej počas zimy nebezpečenstvo nehrozí. Platí to obzvlášť vtedy, keď ju pred koncom jesene prikryjeme textíliou a spodnú časť kmeňa obalíme vrstvou prírodného mulču.

Kľúčom k jedinečnému vzhľadu je pravidelný strih

Neodmysliteľnou súčasťou starostlivosti o túto drevinu je pravidelné zastrihávanie. To plní zdravotnú aj estetickú funkciu. Bez pravidelného strihania sa listy nebudú sfarbovať a koruna nebude mať atraktívny guľovitý tvar s kompaktným porastom. Strih sa vykonáva minimálne dvakrát za rok. S prvým rezom začíname už koncom februára alebo na začiatku marca, kedy na vetvičkách nie sú listy. Druhý rez plní najmä tvarovaciu a udržiavaciu funkciu. V období od júna do augusta skracujeme vyčnievajúce vetvy a tvarujeme korunu do guľovitej podoby.

Kamélia japonská (Camellia japonica): Vždyzelená „japonská ruža“

Viete, akú starostlivosť vyžaduje kamélia japonská? Kedy je ideálny čas na strihanie japonskej ruže? Kamélia japonská je považovaná za…

Kamélia japonská

Japonská vŕba nemusí byť pestovaná len vonku na záhrade. Zakrpatené odrody dosahujúce výšku okolo 1 m môžu zdobiť aj balkóny, terasy či zimné záhrady. Podmienky na pestovanie týchto odrôd sa v ničom nelíšia.

Autor textu: Róbert Bosák

  • Kategórie

Podobné články